Mesto Banská Bystrica sa rozhodlo zriadiť Mestský mládežnícky parlament – orgán, ktorý má podľa štatútu zastupovať a presadzovať záujmy mladých ľudí a podporovať ich účasť na demokratickom živote mesta.
Na papieri to znie skvelo. No pri bližšom pohľade na samotný štatút sa ukazuje, že ide o model, ktorý je v rozpore s duchom zastupiteľskej demokracie.
Kto vlastne vyberá mladých?
O prijatí prvých členov rozhoduje výberová komisia, ktorej predsedá koordinátor – zamestnanec mestského úradu. Členov tejto komisie navrhuje ten istý koordinátor a poverenie im vydáva primátor.
Títo členovia potom vyberú mladých ľudí, ktorí sa prihlásia prostredníctvom online formulára.
Nakoniec primátor podpíše menovacie dekréty nových členov a zvolá ustanovujúce valné zhromaždenie.
Inými slovami, primátor má kontrolu nad celým procesom – od vytvorenia komisie až pomenovanie členov. Formálne teda rozhoduje komisia, ale fakticky rozhoduje primátor, hoci ten má byť práve tým, komu bude mládežnícky parlament „radiť“.
Z hľadiska participácie mládeže ide teda o model „zriadený zhora“, kde legitimizácia členov je politicko-administratívna, nie občiansko-demokratická.
Parlament bez volieb
Slovo „parlament“ nie je neutrálne. V demokratickom systéme pojem parlament znamená zastupiteľský orgán, ktorý vzniká z volieb a jeho členovia majú mandát od tých, ktorých zastupujú (v tomto prípade mladých).
Ak teda mesto hovorí, že mládežnícky parlament zastupuje mladých ľudí, potom by mal mať aspoň základné znaky voleného orgánu:
- možnosť, aby mladí volili svojich zástupcov v školách alebo organizáciách,
- alebo aspoň transparentný verejný výber, kde rozhoduje komunita, nie úrad.
Bez tohto prvku ide len o zriadený poradný zbor, nie o parlament.
Ak sa to však volá parlament, ale funguje ako komisia vymenovaná mestom, vzniká hodnotový a komunikačný nesúlad – deti a verejnosť si myslia, že ide o demokraticky zvolený orgán, ale v skutočnosti nie je.
Poradný orgán alebo potvrdzovací?
V štatúte sa píše, že parlament je poradný a iniciatívny orgán.
Lenže nastavenie celého procesu vytvára „zrkadlový paradox poradných orgánov“ – teda situáciu, keď orgán, ktorý má dávať nezávislú spätnú väzbu alebo rady, je plne kreovaný a kontrolovaný tým, komu má radiť.
Tým sa z poradného mechanizmu stáva prikyvujúci orgán – formálne participatívny, ale obsahovo poslušný.
V tomto prípade je MMPBB monokraticky kreovaný, čo v demokratickej terminológii znamená, že je podradený výkonnej moci mesta, nie partnerom v rozhodovaní. Mesto tak získa „poradný orgán“, ktorý bude radšej súhlasiť, než oponovať.
Parlament s uzávierkou
Ďalšou zvláštnosťou je ustanovenie, že maximálny počet členov MMPBB je 60.
Formálne sa môže prihlásiť každý mladý človek, ale ak sa prihlási viac než 60, zvyšní majú jednoducho smolu.
Deklarovaný cieľ – „podporiť účasť mládeže na demokratickom živote“ – sa tým mení na selekciu.
Demokracia predsa nie je klub s uzavretým počtom miest.
Štatút síce hovorí, že MMPBB zastupuje všetkých mladých a umožňuje každému prihlásiť sa. Ale de facto zavádza členskú uzávierku (60), navyše výber členov robí komisia.
Tým pádom to nie je :
- ani zastupiteľské (lebo bez volieb),
- ani otvorené (lebo limit),
- ani spravodlivé (lebo rozhodnutie komisie)
Participácia bez participácie
Súčasný model má teda tri kľúčové paradoxy:
- Ten, komu má parlament radiť, si ho sám vytvára a menuje.
- Mladí nemajú možnosť voľby, len prihlášku.
- A ak je ich viac než 60, časť z nich je automaticky vylúčená.
Takto nastavený „parlament“ napĺňa papierový cieľ – mesto má mládežnícky orgán.
No duchom ide skôr o participáciu bez participácie – zapojenie mladých bez toho, aby skutočne rozhodovali alebo reprezentovali svojich rovesníkov.
Záver
Ak má mať mládežnícky parlament v Banskej Bystrici reálny zmysel, potrebuje viac než len štatút. Potrebuje zmenu prístupu.
Potrebuje, aby mesto prestalo riadiť hlas mládeže a namiesto toho mu otvorilo priestor.
Aby mladí mohli svojich zástupcov voliť, nie byť vyberaní. Aby poradný orgán nebol „hlasom mesta o mladých“, ale skutočným „hlasom mladých o meste“.
Lebo participácia, ktorá je len predstieraná, nie je demokracia. Je to len jej zdvorilá imitácia – a tú by mladí ľudia v Banskej Bystrici nemali brať ako svoju jedinú príležitosť zapojiť sa do verejného života.
Mládežnícky parlament potrebuje dôveru mesta. Len tak sa z poradného orgánu stane to, čím má byť – hlas mladých ľudí, nie ozvena úradu.
