Dnes začína v mestskom parku v Banskej Bystrici One Way Fest , ktorý organizujú kresťanské spoločenstvá Milosť. Každý rok sa objavujú rôznorodé komentáre k tejto aktivite. Niektoré s väčším porozumením, iné s menším. Rád by som pridal aj ja príspevok do diskusie.
Každý z nás má nejaké presvedčenie . Niekto sa identifikuje s konkrétnym vierovyznaním. Niekto nemá vieru. Je to základné ľudské právo každého človeka, ktoré je garantované Ústavou SR. Do toho štát či druhí ľudia nemajú čo zasahovať.
Viera sa však neprejavuje len vnútorne, ale mám aj svoje verejné neoddeliteľné prejavy. K viere prirodzene patria aj verejné stretnutia veriacich alebo šírenie svojej viery a učenia. Ústava teda chráni aj verejné prejavy viery a presvedčenia, a to aj vtedy, keď ide o menšinové alebo neregistrované spoločenstvo.
Samozrejme, že sloboda viery nie je absolútna. Môže byť obmedzená iba vtedy, ak je to nevyhnutné na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv iných. Je racionálne očakávať, že verejné koncerty a vystúpenia nie sú zásahom do výkonu práv druhých ľudí. Preto sú také akcie úplne v poriadku a ide o uplatňovanie si svojich základných práv.
Niekedy sa objavujú argumenty, že kresťanské spoločenstvo nie je registrovaná cirkev alebo sa vyzdvihujú argumenty, pre ktoré nebolo spoločenstvo registrované a ktoré boli potvrdené v následnom v spore Najvyšším správnym súdom. Samotný proces registrácie je dôležitý z hľadiska vzťahu so štátom. Nejaká miera regulácie a kontroly je na mieste. Najmä ak registrované cirkvi prijímajú financie zo štátneho rozpočtu. Cirkvi recipročne plnia dôležité úlohy v krajine.
Avšak, registrácia nie je a nemôže byť podmienkou na výkon základného práva jednotlivcov slobodne vyjadrovať a šíriť svoju vieru. Inými slovami, naše základné práva sú viac ako správne administratívne zákony upravujúce nejakú formálnu registráciu. Napríklad aj malé budhistické spoločenstvo môže praktizovať svoju vieru vnútorne aj navonok. Aj bez oficiálnej registrácie ako cirkev.
Toto je skôr základný právny pohľad. Nespomínam teologický, sociologický či psychologický rozmer. Kresťanské spoločenstvo je známe tým, že je aktívne v šírení svojho učenia a viery. Používa na to pomerne invazívne metódy. Počul som rôznorodé osobné svedectvá a skúsenosti s jednotlivými členmi spoločenstva. Ministerstvo vo svojom zdôvodnení napríklad uviedlo, že prah tolerancie či rešpektu voči ľudom inej viery a náboženstva je nižší, než je spoločensky žiaduce a prípustné.
Je však dôležité citlivo rozlišovať medzi legitímnou evanjelizáciou, keď je to o slobodnom svedectve viery, ktoré možno prijať alebo odmietnuť a prozelytizmom, keď je to o nátlaku, manipulácii či zneužívaní slabosti ľudí. Myslím si, že vo všeobecnosti je správne byť obozretný a pozorne skúmať spôsoby, aké používajú druhí s cieľom presvedčiť nás o prijatí ich viery. Myslím si, že rozhodne by nemalo byť šírenie a praktizovanie viery spájané s manipuláciou, vyhrážaním či obmedzovaním osobnej slobody. V týchto situáciách sa treba obrátiť na políciu či orgány činné v trestnom konaní.
Ak by som mal zhrnúť, tak jednoducho demokratická spoločnosť stojí na pluralite. Na tom, že vedľa seba existujú rôzne názory, viery a presvedčenia. Ak by sme chceli zakazovať takéto verejné prejavy len preto, že sa nám nepáčia alebo že sú iné než väčšinové, otvárali by sme cestu k obmedzovaniu základných práv nás všetkých.
Nesúhlas s obsahom alebo formou podujatia je úplne legitímny a každý má právo to vyjadriť a slobodne kritizovať z rôznych perspektív. Ale zákaz alebo represia by boli v rozpore s Ústavou SR.
Preto ani Mesto Banská Bystrica nemôže svojvoľne obmedzovať výkon základných práv a slobôd. Samozrejme, že je na mieste usmerňovať verejné podujatia a regulovať harmonogram kultúrnych podujatí. Verím však, že to už je na vzájomnej dohode a porozumení dvoch strán.
Mať otvorené všetky oči a myslieť kriticky
Nechcem sa púšťať do komplexného hodnotenia Kresťanského spoločenstva Milosť. Sú verejne dostupné rôzne zdroje. Vo všeobecnosti však platí, že náboženské spolky, rôzne komunity či názorové skupiny môžu predstavovať riziko pre jednotlivcov aj pre spoločnosť. Neraz praktizujú netradičné až extrémne prejavy. Myslím si, že je dôležité vždy pristupovať ku nim kriticky a overovať si ich činnosť z viacerých nezávislých zdrojov. Zároveň je dobré byť vnímavý na niekoľko rizikových faktorov, ako napríklad:
- Zakazujú čítať určité knihy, sledovať médiá alebo používať „nesprávne“ zdroje.
- Používajú pocit viny, strachu alebo hanby, aby udržali členov poslušných.
Absolútna autorita vodcu
- Vodca je neomylný, má výnimočné postavenie alebo božské schopnosti.
- Kritika vodcu je neprípustná.
Exkluzivita a čiernobiele videnie sveta
- „My máme pravdu, všetci ostatní sú zlí, stratení alebo sú pod vplyvom satana.“
- Tvrdia, že iba ich cesta vedie k spáse, osvieteniu alebo pravde.
Finančné a materiálne zneužívanie
- Členovia musia odovzdávať veľké časti svojho majetku alebo pravidelne platiť.
- Peniaze sa často používajú netransparentne, hlavne z nich benefituje úzka skupina
Kontrola osobného života
- Rozhodujú, s kým môžeš mať vzťah, ako sa obliekaš, čo ješ alebo kde žiješ.
- Individuálna sloboda sa potláča.
Nátlak na nábor nových členov
- Neustále presviedčanie, že musíš privádzať ďalších.
- Používajú manipulatívne taktiky (napr. falošné priateľstvo, „love bombing“).
Ak by si potreboval alebo potrebovala pomoc alebo vedieť viac o rizikových faktoroch, tak tu nájdeš oficiálne informácie a kontakty na organizácie, ktoré by ti mohli pomôcť v prípade ak by si pociťoval/a ohrozenie.
Dvojstupňová registrácia ako spravodlivejšie riešenie
Ak niekoho zaujíma téma registrácie cirkví, tak som vo všeobecnosti toho názoru, že dnešný zákon po novele v roku 2017 nepriamo obmedzuje náboženskú slobodu a je neprimerane reštriktívny. Slovensko má jeden z najprísnejších registračných limitov v Európe. Hranicu najmenej 50 000 plnoletých členov by splnilo len asi 5 cirkví. Písal som o tom v roku 2016.
Celkom rozumným návrhom, s ktorým sa stotožňujem, je zavedenie dvojstupňovej registrácie. Prah pre registráciu by sa výrazne znížil, napríklad na 150 členov, a náboženské spoločnosti alebo cirkvi by získali aspoň niektoré základné garantované možnosti. Na druhej strane by mal štát lepší dohľad, pretože takto registrované subjekty by museli každoročne predkladať predpísanú správu a podobne. Ak by sa po piatich rokoch ukázalo, že ide o životaschopné a prospešne fungujúce subjekty, mohli by získať druhý stupeň registrácie. Navrhované zmeny by umožnili spravodlivejší prístup pre všetky náboženské spoločenstvá a prispeli by k naplneniu princípov sekulárneho a tolerantného štátu. Takýto návrh predkladalo hnutie Progresívne Slovensko.
