Medzi mestom a vidiekom funguje odjakživa prirodzená spolupráca. Mesto poskytuje vidieku pracovné príležitosti a vyššie služby a vidiek umožňuje obyvateľom mesta relax v prírode a zásobuje ich základnými potravinami. Tento desaťročia zaužívaný vzťah mesta a vidieka sa za posledné obdobie výrazne zmenil. Naďalej ostáva mesto pracoviskovým centrom a poskytovateľom vyšších služieb a vidiek miestom oddychu a relaxu v prírodnom prostredí, ale už neplatí, že dedinčania chodia na trhy do mesta a dodávajú jeho obyvateľom domáce zdravé produkty – vajíčka, zeleninu, ovocie, hydinu, syry, mlieko… Výraznou zmenou je, že mešťania prírodné prostredie vidieka vyhľadávajú nielen za účelom relaxu, ale hlavne pre trvalé bývanie.
Dôkazom toho sú aj výsledky posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov. Za obdobie rokov 2011 – 2021 ubudlo v Banskej Bystrici toľko obyvateľov, koľko ich pribudlo v 15-tich susedných obciach. Tento jav sa odborne nazýva dezurbanizácia a týka sa väčšiny našich miest.
Dezurbanizácia však na Slovensku prebieha živelne – bez akejkoľvek koordinácie a regulácie a má negatívne dopady ako na vidiek, tak aj na mesto.
Na dedine pribúdajú mestské vily, bez kontextu na pôvodný ráz obce, množia sa novotvary a dedina stráca svoju pôvodnú identitu. Mení sa aj štruktúra obyvateľov a ich spôsob života. Zaniká klasické vidiecke hospodárenie, chov zvierat a pestovanie ovocia a zeleniny. Nárast obyvateľov však nie je pokrytý ani len základnými službami a tak všetci odchádzajú do mesta nielen za prácou, ale aj za službami – a to hlavne individuálnou automobilovou dopravou.
Tým, že mesto stráca svojich obyvateľov, stráca aj hlavný príjem do rozpočtu mesta z podielových daní. Znižuje sa mu príjem, ale náklady na služby stúpajú. Napriek znižovaniu počtu obyvateľov, náklady na prevádzku mesta stúpajú, na čom má podiel aj zle usmerňovaný rozvoj mesta. Mesto je nútené výpadky príjmov saturovať zvyšovaním miestnych daní a poplatkov. Tým stúpajú aj náklady obyvateľov mesta. Hlavným negatívnym dopadom pre mesto je však preťaženie cestných komunikácií a zhoršovanie životného prostredia… Mestský rozpočet nie je schopný zabezpečovať potrebné investície do nárastu dopravy.
Ukazuje sa nevyhnutnosť hľadania novej formy spolupráce medzi mestom a vidiekom. Riešením je spoločné plánovanie. Mesto s vidiekom by malo tvoriť spoločný územný celok, ktorý zabezpečí svojim obyvateľom dostupné a kvalitné verejné služby, verejnú dopravu a harmonický rozvoj územia. Príležitosť k tomu nám poskytli podporné programy Európskej únie a to konkrétne udržateľný mestský rozvoj funkčných mestských oblastí (UMR FMO). Banská Bystrica a jej spádové obce sú súčasťou tohto podporného nástroja. Vieme ho využiť?
O investíciách do verejných služieb pre celé takto vymedzené územie rozhoduje Kooperačná rada na základe vypracovanej Integrovanej územnej stratégie FMO. Otázka stojí tak, či spracovaniu takejto stratégie predchádzala analýza potrieb verejných služieb a ich dostupnosti na základe rozmiestnenia obyvateľov, ako aj analýza prepravných vzťahov a nárokov a či sa to premietlo i do stratégie? Určili sme si funkcie a deľbu spolupráce obci na zabezpečovaní verejných služieb? Alebo si len mesto a obce nadiktovali svoje potreby a zostavili z toho svoj program udržateľného mestského rozvoja?
Asi platí B a tak teda tie negatívne javy dezurbanizácie neeliminujeme a naďalej bude obyvateľov mesta ubúdať, zvyšovať sa dopravné zaťaženie a náklady na jeho prevádzku stúpať.
