Minulý štvrtok popoludní som nakupovala v potravinách „Na kopci“ na Lazovnej ulici pri sídlisku Severná. Práve vo chvíli, keď som pri pokladni platila za nákup, do predajne vbehla žena a vyplašene nám hovorila, že vonku, na neďalekých schodoch, leží nehybne obnažený muž a bezradne sa nás opýtala, že čo má robiť, lebo ona nie je z Bystrice a nevie ani číslo na mestskú políciu.

Nikto z prítomných ľudí v obchode na ženu nereagoval, len ja som jej povedala, že hneď za ňou prídem a pomôžem jej.

Strmý pád zo schodov

Rýchlo som zbalila nákup, zaniesla ho do auta a utekala som aj so synom k neďalekým schodom, ktoré sa nachádzajú za predajňou potravín a vedú od potravín, ktoré sú na kopci, smerom dole na hlavnú cestu, ktorá lemuje sídlisko Severná. Tu sa mi zhora schodov naskytol takýto pohľad: Na spodnej časti strmých vysokých kamenných schodov ležalo dolu tvárou bezvládne mužské telo so stiahnutými nohavicami a úplne obnaženou zadnou časťou tela. Muž pravdepodobne padal z vrchu schodov a zastavil sa, až keď narazil hlavou o betónový chodník, vedúci popod schody.

Rýchlo som zbehla dole schodmi a až keď som sa k telu zblízka zohla, som zbadala, že dotyčný pán má od nárazu o betón rozbitú hlavu a mierne z rany krváca. Nehýbal sa.

Z druhej strany hlavnej cesty už na mňa mávala pani, ktorá ho tam našla a prišla požiadať o pomoc do obchodu. Zakričala na mňa, že o pomoc bola požiadať aj v blízke krčme, ale márne a nevie, čo má robiť a navyše sa strašne ponáhľa. Upokojila som ju, nech kľudne odíde, že ja zranenému pánovi privolám pomoc. Poďakovala mi a utekala na autobus.

Rýchlo som vytočila 155, kde sa ma operátor hneď opýtal, či je pán pri vedomí. Ako som pri nehybnom tele kľačala a s telefónom pri uchu opisovala stav raneného, tak dotyčný pán sa zrazu prebral a začal ťažkopádne mrmlať, že nech ho nechám tak, že on pomoc nepotrebuje. Podľa stavu jeho artikulácie a „divných“ rečí mi došlo, že je pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, čo by vysvetľovalo aj ten pád zo schodov. Aj napriek siláckym rečiam sa však nedokázal ani len pohnúť, evidentne utrpel poranenie hlavy a ležal polonahý na kamenných schodoch pri teplote pár stupňov pod nulou. Záchranár na linke 155 ma informoval, že k poranenému mužovi pošle sanitku a že nemám so zraneným hýbať.

Ako som dotelefonovala so záchranou službou, tak ku nám z neďalekej krčmy prišiel pán, ktorého poznám zo sídliska Severná a povedal mi, že ležiaci muž je jeho spolubývajúci a zo schodov asi spadol, keď sa vracal domov z blízkej krčmy a potvrdil tak moju teóriu, že zranený muž je asi opitý.

Pomohol biely jaguár

Ako sme tam tak v mraze stáli pri ležiacom polonahom mužovi, rozmýšľali sme, či by sme sa ho len predsa nemali pokúsiť postaviť a navliecť mu stiahnuté nohavice, aby neprechladol. Zranený ležiaci muž bol však robustnej postavy a spolu s jeho známym, ktorý je štíhlej nižšej postavy, sme si netrúfali s ním hýbať. Telo zraneného sa totiž nachádzalo v polohe značne zložitej na akúkoľvek manipuláciu s ním a navyše celý úkon si vyžadoval značnú fyzickú silu. Zranený muž mal totiž hlavu dole na chodníku a zvyšok tela mal uložený na schodoch smerom nahor. Nemali sme po ruke ani nič, čím by sme ho v tej chvíli prikryli. Až neskôr som si uvedomila, že popri nás prechádzali autá, keďže inkriminované schody viedli priamo na hlavnú cestu a aj občas prešiel okolo nás nejaký chodec, ale nikto sa nás neopýtal, či nepotrebujeme pomôcť. Až zrazu pri nás spomalilo auto, ktoré šoférovala mladá dievčina, ale tej som kývla, nech pokračuje v jazde, lebo to už pri nás medzitým zastavilo biele auto značky jaguár a vystúpil z neho dobre oblečený pán. Úplne automaticky vybral z kufra auta svoju reflexnú flisovú bundu a prikryl ňou obnaženú časť tela zraneného pána. Ten sa medzitým trochu prebral a hneď riešil, nech ho necháme na pokoji a bol na nás dosť nepríjemný. Ale zároveň sa nevedel ani pohnúť. Keďže bolo pod nulou a sanitka stále neprichádzala, rozhodli sme sa, že sa predsa len pokúsime zraneného postaviť a obliecť, aby neležal v tej zime obnažený na studených schodoch. Zranený proti tomu trochu protestoval, ale nakoniec sa ho podarilo postaviť, navliecť mu nohavice a posadiť na schody, kde mu pán z bieleho jaguára položil pod zadok svoju bundu, aby nesedel na studenom.

Keďže odstavený jaguár trochu blokoval prevádzku na rušnej ceste, tak sa s nami dotyčný pán, keď videl, že zranenému mužovi aspoň pomohol od zimy, rozlúčil, nasadol do auta a odišiel.

Ešte chvíľu sme so zraneným mužom, sediacim na schodoch, a jeho známym čakali na sanitku. Muž neustále mumlal, nech mu dáme konečne pokoj, bol trochu dezorientovaný a ťažko bolo odhadnúť, do akej miery za to môže alkohol a do akej miery zranenie hlavy.

Keď o chvíľu dorazila sanitka, zranený muž bol nepríjemný aj na záchranárov.

Vidiac, že zranený je už v dobrých odborných rukách, pobrala som sa premrznutá k svojmu autu.

Alkohol je pliaga

Cestou domov som premýšľala, aké škody dokáže napáchať alkohol. Známy zraneného pána mi vravel, že ho viackrát upozorňoval, aby z krčmy nechodil domov skratkou po tých strmých kamenných schodoch, ale išiel naokolo po chodníku.

Tiež ma napadlo, že kvôli zhubnej inklinácii k alkoholu došlo zbytočne k úrazu a sanitka si tým pádom mohla ušetriť jeden výjazd a mohla byť nápomocná niekde inde.

V duchu som odhadovala, koľko ľudí či áut  prešlo bez povšimnutia okolo človeka, ktorý obnažený nehybne ležal v mraze na zemi.

Zároveň premýšľam, koľko ľudí si po prečítaní tohto príbehu asi povie, že takíto opilci si nezaslúžia našu pomoc, lebo za svoje zranenia spôsobené alkoholom si môžu výlučne sami.

Keď som tento príbeh rozprávala sesternici, tak len podotkla, že keby bol na mojom mieste niekto iný, tak si už možno s bizarne ležiacim obnaženým telom na schodoch robí selfie a zdieľa to okamžite na sociálnych sieťach.

Milo ma prekvapil pán, jazdiaci na bielom jaguári (mal na ňom napísané aj logo svojej firmy „akcent.sk“ ) a týmto by som mu chcela vysloviť svoj obdiv a aj poďakovanie za zraneného, ktorému asi doteraz nedošlo, ako veľmi mu v onej chvíli tento pán pomohol. A nemusel. Mohol ísť autom ďalej bez povšimnutia tak, ako tí všetci ostatní pred ním.

Moje uznanie patrí aj záchranárom, ktorí ošetrujú a zachraňujú aj ľudí, ktorí sa k nim správajú nevrlo, bez štipky vďačnosti za poskytnutú pomoc.

Zároveň sa trochu obávam, aby podobné zážitky s opitými, neviedli k akejsi otrlosti či apatii ľudí voči človeku, ktorý je zranený a zároveň je pod vplyvom alkoholu.

Ale, koniec koncov, veď každý človek, aj keď je opitý, je stále ľudskou bytosťou, ktorá je hodná našej pomoci.

AKTUALIZÁCIA ZO DŇA 20. DECEMBRA:

Dnes ráno, teda presne týždeň po vyššie spomínanej udalosti, som opäť bola nakupovať v tých istých potravinách „Na kopci“ na Lazovnej ulici. Keď som sa vracala z nákupu,  stretla som  spolubývajúceho toho zraneného muža, ktorý mi s ním vtedy pomáhal, a tak som sa ho hneď spýtala, ako sa tomu pánovi darí a či je v poriadku.  „Nič vážne sa mu vtedy nestalo, len bol poriadne opitý. Však aj teraz sedí v krčme.“ Takto mi odpovedal  na moju  otázku a ukázal smerom na krčmu, pri ktorej sme práve stáli a ktorá je hneď vedľa obchodu. Pripomínam, že bolo pol deviatej ráno.

Toto snáď už žiadny komentár ani nepotrebuje.

Avatar

Autor blogu:

Andrea Súlovcová

Narodila som sa a vyrastala v Žiline. Študovala som politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Universidad Complutense v Madride. Od roku 2003 s manželom žijeme v Banskej Bystrici, kde spolu vychovávame naše štyri deti. Profesne pôsobím v mimovládnom sektore, momentálne pôsobím v projekte zameranom na sociálnu oblasť. Celý život sa zaujímam o veci verejné. Chcela by som, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti.