V našom meste máme celkom dobre skonštruované štruktúry umožňujúce participáciu obyvateľov na správe veci verejných. Máme skonštituované Výbory mestských častí a aj priestor pre aktívnych občanov v občianskych radách a máme aj participatívny rozpočet. Navyše každé zasadnutie Mestského zastupiteľstva, Mestskej rady a i Komisií Zastupiteľstva sú otvorené verejnosti. Môžu byť teda obyvatelia Banskej Bystrice spokojní s tým ako ich Mesto zapája do rozhodovania o veciach verejných?
Napriek dobre založeným územným inštitútom správy veci verejných, existuje množstvo nedotiahnutých nástrojov lepšej participácie obyvateľov. Napr. zákon o obecnom zriadení umožňuje ,aby členmi výborov mestských častí boli aj obyvatelia, zvolení mestským zastupiteľstvom. V niektorých mestách sa to aj aplikuje. Napr v Rimavskej Sobote, má každá mestská časť svoj výbor a tam, kde nie je zvolený z príslušnej mestskej časti poslanec, tak tam je výbor zložený čisto z obyvateľov mestskej časti. Otvorená a nedotiahnutá je aj otázka kompetencií Výborov. Občania by chceli mať viac rozhodovacích kompetencií vo svojej blízkosti, ale Mesto sa striktne drží centralistického a sektorového princípu spravovania samosprávy.
Najmarkantnejšie sa to prejavuje v občianskych radách, ktoré sú najbližšie k problémom obyvateľov. Problémy obyvateľov nevedia o tom, že Mesto sa spravuje sektorovo. Problémy obyvateľov majú územný charakter a obyvatelia chcú kompletne doriešiť nejakú lokalitu. Týka sa to hlavne chodníkov, zelene, ihrísk, parkovania, vnútroblokov a pod, s cieľom zlepšenia kvalita bývania.
Patrili sme medzi prvé mesta na Slovensku, kde sa vďaka aktivistom z mimovládnych organizácii podarilo zaviesť participatívny rozpočet. Mesto si túto myšlienku osvojilo a poslanci schválili štatút a pravidlá participatívneho rozpočtu. Pozitívne je možné hodnotiť, že tieto pravidlá sa stále vylepšujú a zdokonaľujú, čo však sa neodzrkadľuje pozitívne už v záujme verejnosti. Počet prihlásených projektov stále klesá.
Zdá sa, že sa zanedbáva jednak propagácia a jednak osveta a zjavnejšia podpora zo strany Mesta. Kým v iných mestách, ktoré sa pridali k participatívnemu rozpočtu aj po nás, majú v rozpočte omnoho vyššie sumy pre rozhodovanie obyvateľov ako a na čo ich použiť, tak v BB je to porovnateľne omnoho nižšia suma i oproti menším mestám. Čo však najviac dokladuje malú podporu participatívnemu rozpočtu je fakt, že v iných mestách zriadili pracovné miesta na úrade pre zabezpečenie činnosti participatívneho rozpočtu, tak v Banskej Bystrici, celú agendu zabezpečujú dobrovoľníci. Je zrejmé, že obyvatelia postrehli tento neprofesionálny prístup Mesta a odozvou je nízky záujem o projekty. Možno je to aj z dôvodu nepochopenia o čom ten participatívny rozpočet je. Určite dobrovoľnícke kapacity nepostačujú na šírenie zmyslu participácie na rozhodovaní o použití rozpočtu mesta.
Miesto, kde sa dá budovať povedomie posilnenia participácie a rozhodovania komunity o svojom rozvoji sú komunitné centrá. Tie máme v Banskej Bystrici v dvoch našich najväčších obytných obvodoch – na Fončorde a v Rudlovej-Sásovej. A Aj tu sme svedkami vyhýbavého prístupu Mesta, keď sa snaží zbaviť sa nákladov na financovanie ich manažmentu. Ten manažment, ktorý by práve mohol a mal vykonávať úlohy osvety občianskej spoločnosti si podľa predstáv Mesta má hľadať sám zdroje na svoju prácu.
I z tejto stručnej malej analýzy stavu participácie obyvateľov na správe veci verejných, nie je situácia v našom meste taká ružová, akoby na prvý pohľad vyplývalo z inštitucionálnej infraštruktúry.
Čo by bolo možné vylepšiť a skvalitniť?:
V prvom rade, je potrebné, aby boli spravodlivo vymedzené výbory mestských častí, aby sa ich členmi stali aj občania – minimálne predsedovia občianskych rád a aby sa posilnili kompetencie výborov hlavne v oblasti kvality a dostupnosti verejných služieb a rozhodovania o investíciách, ako verejných tak aj súkromných.
V druhom rade je potrebné posilniť aj kompetencie občianskych rád a to v oblasti rozhodovania o využívaní vnútroblokov, parkovania, zelene a ihrísk a hlavne rozvoja komunity. Preto by aj komunitné- denné centra pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľov mali byť priamo zriaďované a spravované občianskymi radami zo zdrojov vyčlenených z rozpočtu Mesta, aby sa posilňovala miestna komunita.
A to tretie vylepšenie sa týka participatívneho rozpočtu. Určite by v úrovni mesta mal mať úplne iný charakter a obyvatelia by mali rozhodovať hlasovaním o najdôležitejších potrebných veľkých investíciách pre mesto. Participatívny rozpočet ako ho poznáme dnes, by sa mal realizovať na úrovni Výborov mestských častí a mal by byť zameraný na riešenie potrieb obyvateľov v mestských častiach.
