Každý človek sa rodí slobodný, s právom spolupodielať sa na veciach verejných. Je to prirodzené právo a je úplne zrozumiteľné a logické. Spoločnosť ho jednotlivcom odoberá a je na jej múdrosti, či bude ochotná im ho vracať späť, alebo uprednostní boje o disponovanie mocou a právom rozhodovať za iných.

Priama alebo participatívna demokracia je prax, keď sa jednotlivec podieľa na riadení spoločnosti priamo, bez volených zástupcov. Medzi jej nástroje patria aj projekty participatívnych rozpočtov, ktoré v poslednom čase majú na Slovensku úspech. Ich rozvoj je sprevádzaný zjednodušením pôvodného projektu a zavádzaním elektronických hlasovaní.

Pôvodný projekt obsahoval komplex participatívnych fáz, cez ktoré sa pri využití vyčlenených financií postupovalo. V tomto procese participatívneho rozpočtu je verejné, alebo tzv. kvalitatívne zvažovanie jeden z najkrajších prvkov. Ide o spoločné rozhodovanie o tom, ktoré projekty sú najlepšie a ktoré by sa mali realizovať. Je oslavou diskusie a nastavením ľudí na rozmýšľanie o tom, čo je dobré pre spoločnosť a pre všetkých. Zo skúseností vieme, že takéto debaty prinášajú silné emócie a intelektuálne zážitky.

Problém vznikne, ak za výsledok verejného zvažovania označíme vytvorený zoznam projektov usporiadaný od najlepšieho po najhorší. Nielen preto, že jeho kvalita môže byť otázna, ale hlavne preto, že táto malá diskutujúca skupina ignoruje absenciu ostatných ľudí a ich právo spolurozhodovať o spoločnosti, v ktorej žijú.

Myslím si, že ľudia, ktorí majú blízko k verejnému zvažovaniu a k rozmýšľaniu nad spoločným dobrom, by mali mať blízko aj k pochopeniu, že konečné rozhodnutie musia urobiť ľudia. Pretože tí najlepšie vedia, čo chcú a ako si predstavujú svoje mesto. Je potrebné uveriť, že kvalita nakoniec príde zdola. Samotný projekt participatívneho rozpočtu nie je o kvalitných projektoch, ale o aktivizácii ľudí. Pretože najvyšším spoločným dobrom je aktívna spoločnosť s aktívnymi, teda slobodnými ľuďmi. 

Záver pre podobu verejného zvažovania je jasný. Mal by byť organizovaný na dobrovoľnej báze a mať len odporúčací charakter. Mal by slúžiť tým, ktorí chcú premýšľať o spoločnom dobre spoločne, ktorí chcú diskutovať a byť vzorom ostatným. Tým, ktorí napríklad pri hlasovaní použili iba jeden hlas a nad použitím ďalších už nepremýšľali. Teda nemali záujem formovať svoje mesto, alebo pomôcť a podporiť niekoho iného.

Verejné zvažovanie by nemalo byť príkladom zneužívania práv občanov, malo by byť slávnostne vztýčenou vlajkou nad celým projektom participatívneho rozpočtu.

 

Autor blogu:

Marta Medzihradská

Občianska aktivistka, blogerka