BLOG | 9.12.2017

Peter Rusnák: Je možný rozvoj “lokalizmu” v našom meste?

K najzásadnejším posunom v súčasnej európskej urbánnej politike patrí presadenie sa konceptu “governance” (resp. local governance). Rozvoj miest a ich fungovanie už nie len výlučnou agendou mestskej samosprávy, ale do rozhodovania vážne vstupuje ďaleko väčší počet aktérov. Najviditeľnejší posun ku „governance“ môžeme pozorovať na príklade rastúcich požiadaviek, ale aj nárastu reálneho množstva medzisektorových “partnerstiev”. V mestskom rozvoji je aktívny väčší počet aktérov, ktorí súčasne zvyšujú celkové možnosti rozvoja. V mestách sa začala väčšia pozornosť venovať sociálnemu kapitálu a participácii občanov. Týkalo sa to napr. pozornosti venovanej ďaleko širšiemu začleňovaniu občanov do rozhodovania, čo sa týkalo aj posilnenia pozície priestorových spoločenstiev a komunít. V tomto prostredí sa v neskoršom období čoraz viac presadzujú aj formy participačnej a priamej demokracie s rešpektovanejšou úlohou združení občanov, individuálnych občanov/voličov, komunitných organizácii, či aktivistov. Takto formovaný “nový lokalizmus” sa napr, stal jednou z hlavných častí politickej agendy britskej vlády od roku 2010. (Ján Buček a Slavomír Ondoš:„Vymedzenie miest a mestských regiónov na Slovensku“,2013).

Mesto Banská Bystrica už tiež postupne vytvára podmienky pre užšiu participáciu občanov a ich zapájanie do správy mesta. Takými prvými krokmi bolo vytvorenie Výborov mestských častí a zriaďovanie občianskych rád. Nešlo len o formálne inštitucionálne štruktúry, ale aj o reálnu podporu aktívnej participácie vymedzením konkrétnej finančnej alokácie pre potreby obyvateľov na území výborov a pre občianske rady. V roku 2014 pribudol v meste ďalší nástroj spolurozhodovania občanov – participatívny rozpočet s pilotnou sumou 20.000,- EUR a možno v nastávajúcom 5.ročníku to bude už 40.000 EUR.

Zapájanie občanov a odborníkov do rozhodovania a správy mesta je však na veľmi nízkej úrovni. Stále prevláda direktívne rozhodovanie miestnych elít (volených zástupcov), občania nie sú pri tvorbe zámerov, ale sú postavení pred pripomienkovanie hotových projektov, čo sa najvýraznejšie prejavuje v stavebnom konaní. Tu jednoznačne víťazia miestne elity nad občianskymi zástupcami, či odbornou verejnosťou. Boli síce aj malé víťazstvá občianskych aktivistov (hotel pri pamätníku, benzínová pumpa v centre Radvane…), ale tie majú len dočasný a zriedkavý, skôr náhodilý vplyv na rozhodovanie, než systémové uplatňovanie spolurozhodovania občanov a občianskych, či odborných komunít.

Zásadným problémom pre systémové aktívne zapájanie občanov do spolurozhodovania na správe veci verejných je nedostatočné vytváranie podmienok pre budovanie sociálneho kapitálu a lokálnych komunít. Úplne absentujú miestne mechanizmy a nástroje pre aktívnu účasť občanov, združení, priestorových spoločenstiev a viacsektorových partnerstiev na spolurozhodovaní a správe mesta. Jednou z bariér tvorby aktívnej tvorby lokálnych spoločenstiev a komunít je nevyjasnenosť a netransparentnosť činností Výborov a občianskych rád a hlavne ich autoritatívne postavenie v štatúte mesta vo vzťahu k obyvateľom. Nemenej vážnym problémom je aj nevhodné vymedzenie Výborov, ktoré priamo súvisí aj s už dnes nevyhovujúcim územným členením mesta.

Tieto nedostatky a prekážky efektívnej participácie a účasti verejnosti na rozhodovaní sú umocnené aj nedostatkom informácií o kapacitách a štandardoch verejných služieb v jednotlivých mestských častiach, čo je následne vážnou prekážkou pre spravodlivé prerozdeľovanie financií a zároveň aj pre odbornú argumentáciu zdôvodnenia alokácie investícií. Rozvoj mesta sa tak riadi skôr rozhodovaním miestnych elít a vplyvom vonkajších investorov, než potrebami tvorby a kvality prostredia jeho obyvateľov.

Nedostatky v modernom rozhodovaní a riadení nášho mesta sú nielen v ostrom kontraste s vývojom a súčasnými tendenciami urbánnej politiky, ale aj v rozpore s novou európskou politikou rozvoja. Tá sa v novom programovom období zameriava nielen na sociálnu, ale už aj teritoriálnu súdržnosť a ešte viac zdôrazňuje integrovaný prístup. Veľmi dôležitou zmenou je, že princíp integrovaného rozvoja komunít metódou LEADER, sa môže uplatňovať už aj pre mestské, nielen vidiecke komunity, čo sme však na Slovensku nevyužili.

Podmienkou uplatňovania integrovaného rozvoja je nevyhnutnosť vytvorenia strategických dokumentov v partnerstve verejného, občianskeho a súkromného sektoru. Preto aj samosprávny kraj (VÚC), ak chce využívať eurofondy pre verejný sektor, musí mať touto metódou vypracovanú Regionálnu integrovanú územnú stratégiu a krajské mestá musia mať vypracované stratégie udržateľného mestského rozvoja, tiež v partnerstve súkromného, verejného a občianskeho sektora.

Banská Bystrica má dobrý potenciál pre zavedenie participácie v rozhodovaní. Tvorí ho nielen ochota a angažovanosť mnohých občianskych aktivistov, množstvo neziskových aktívnych organizácií, ale aj už sa prejavujúci „nový lokalizmus“ v podobe aktívnych územných občianskych združení, či už formálnych, alebo neformálnych (napr. Podlavice, Rudlová-Sásová, Fornčorda, Radvaň,…). Pozitívom prvkom sú aj skúsenosti z činnosti dvoch komunitných centier v Rudlovej-Sásovej a na Fončorde.

Pre zachytenie nových trendov nielen v správe miest, ale aj využívania nástrojov európskej podpornej politiky, a hlavne v záujme zvýšenia kvality života obyvateľov, je nevyhnutné vykonať konkrétne opatrenia v inšitucionálnej infraštruktúre na podporu participácie uvedenej aj v PHSR v programe 1 Moderná samospráva.

Opatrenia by sa mali týkať predovšetkým:

  • vytvorenia územných podmienok pre rozvoj participácie, umožňujúcim rozvoj a uplatnenie nového lokalizmu a predovšetkým merania kvality života obyvateľov prostredníctvom štandardov vybavenosti
  • s tým súvisiacu aj hierarchizáciu a typológiu mestských územných celkov, aby sa zabezpečil objektívne podmienky pre rovnomerný a harmonický rozvoj každej mestskej časti so zapojením občanov do rozhodovania,
  • zmien v štatúte a kompetenciách výborov mestských častí a občianskych rád, ktoré by posilnili občiansky princíp, komunitný rozvoj a participáciu,
  • zriadenia infraštruktúry participácie a integrovaných služieb pre aplikáciu „lokalizmu“, s vymedzením náplne a činností v závislosti od typu komunity, resp. územného celku,
  • vytvorenia ukazovateľov merania kvality života pre jednotlivé komunity – časti mesta.

O necelý rok budeme mať komunálne voľby a preto je dnes veľmi aktuálna znovu otázka vymedzenia volebných obvodov, ako základného predpokladu pre uplatňovanie nového lokalizmu a participácie.  V minulom volebnom období nebol pri vymedzení volebných obvodov dodržaný zákon, v súčasnom boli volebné obvody vymedzené veľmi nespravodlivo. V nadchádzajúcom volebnom období nám hrozí obmedzenie počtu poslancov. Dokážme sa poučiť a nájsť také riešenie vymedzenia nových volebných obvodov, aby sme mohli začať efektívne uplatňovať lokalizmus aj v politike rozvoja nášho mesta a nezostať tak za dverami najnovších trendov v urbánnom rozvoji.

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.