Za tridsať rokov sa stav občianskej a verejnej vybavenosti, ktorá by ovplyvnila mestotvornosť nášho mesta, príliš nezmenil. Verejnosti slúžiace investície môžeme rozdeliť do dvoch hlavných oblastí – dopravné komunikácie a občianska vybavenosť, bez ohľadu, kto je ich zriaďovateľom (vlastníkom). Tak sa pozrime, čo sme za 30 rokov v našom meste nadobudli a aký to malo vplyv na tvorbu mesta a jeho rozvoj.
Dopravné komunikácie
Po novembri 1989 sa ako kľúčové investície pre rozvoj dopravy v meste identifikovali:
- Rudlovská radiála – prepojenie mesta zo sídliskom RU-SA
- Dopravné prepojenie Senica – Kostiviarska
- Výstavba novej pripojovacej komunikácie na Pršiansku Terasu
- Rekonštrukcia cesty na Pršany
- Výstavba nového mosta cez Hron na Iliaš
- Obchvat Podlavice
Sami si môžeme zrekapitulovať, čo sa z toho za viac ako 30 rokov zrealizovalo. Je pravda, že nie všetky investície patrili do kompetencie mesta. Zrealizovala sa len jediná verejná investícia – most na Iliaš a aj to v nesprávnej lokalite, kde by postačovala lávka pre cyklistov. Nezrealizovala sa ani v súlade s územným plánom – vo väzbe na mimoúrovňovú križovatku Kremnička. Na všetky ostatné investície dodnes čakáme. Máme však jednu navyše – štátnu – postavil sa severný obchvat mesta, ktorý vyriešil tranzitnú dopravu. Ale v rámci vnútromestskej dopravy došlo k vylepšeniu len niektorých križovatiek ich prestavbou na kruhové a dobudovala sa komunikácia do nezmyselne navrhnutého priemyselného parku Šalková.
Čo však možno hodnotiť najpozitívnejšie boli realizácie pešieho verejného priestoru Dolná ul – Námestie SNP a následne i Nám. Štefana Moyzesa, Lazovnej ulice a rekonštrukcia Hornej ulice. To boli najhodnotnejšie a najvýznamnejšie investície mesta za uplynulých 30 rokov do verejných priestorov. Škoda len, že sa už súbežne nevybudovali pôvodne plánované obslužné vnútroblokové komunikácie.
K verejným inžinierskym stavbám môžeme zaradiť aj protipovodňovú ochranu. Avšak jej formu realizácie medzi mestotvorné prvky, ktoré by obohatili vzhľad nášho mesta, ozaj nemôžeme zaradiť.
Verejné stavby – občianska vybavenosť
Ak celkovo hodnotíme komplexne výstavbu zariadení občianskej vybavenosti, tak musíme konštatovať, že v oblasti obchodnej vybavenosti máme vysoký, až nadpriemerný štandard kapacít a zariadení. Nie vždy však tieto investície prispeli k tvorbe mestotvornosti. Z tohto pohľadu je najproblematickejšie umiestnenie Kauflandu – tejto typizovanej stavby v plánovanom novom mestskom centre JUH – na Námestí Ľudovíta Štúra. Určite by rozvoju mestotvornosti viac prospelo, keby sa sem lokalizovala napr. investícia Európa SC. To by malo aj priaznivý vplyv na kvalitu života v historickom jadre. V ostatných oblastiach vybavenosti, hlavne verejných služieb, nedošlo k žiadnej novej výstavbe. Dokonca Mesto niektoré školské a kultúrne zariadenia odpredalo. O výstavbu verejných služieb sa staral štát v oblasti zdravotníctva, ale aj súkromní investori. Jednalo sa však hlavne o dostavby a rekonštrukcie súčasných areálov a objektov. Aj štátne verejné služby – pošta, úrad priemyselného vlastníctva, colnica, daňový úrad, polícia, súdnictvo, školstvo a iné sa realizovali len formou reštrukturalizácie jestvujúcich objektov. Výnimkou sú výstavba budovy krajskej prokuratúry, ktorá dotvorila nárožie na Partizánskej ceste, dostavba novej fakulty pri ekonomickej fakulte UMB a výstavba internátu a auly SZU v Radvani. Žiadna z týchto investícií ale neprispela k novému formovaniu našej mestotvornosti.
Po revolúcii malo Mesto veľkolepé plány rozvoja nových mestotvorných funkcií. Boli to hlavne výstavnícky areál, kongresové centrum, centrum finančníctva, areál voľného času Uhlisko, viacúčelová velkokapacitná hala…. Všetko sa to rozplynulo a za tridsať rokov sme nedokázali vybudovať v meste žiadnu mestotvornú investíciu, ktorá by do mesta vniesla novú tvár a aj prosperitu. Jediným skutočným mestotvorným priestorom nám ostáva historické námestie. Námestie Ľ. Štúra sme znehodnotili a Námestie Slobody stále čaká na svoju revitalizáciu. Za pozitívum možno označiť získanie Domu kultúry do vlastníctva Mesta a BBSK. Pozitívum je aj, že sa zrekonštruovali naše najväčšie športové stánky – štadión Dukly, zimný štadión a plaváreň. Už omnoho menej priaznivá je rekonštrukcia areálu plážového kúpaliska, kde pri jeho dostavbe došlo aj k likvidácii biokoridoru pozdĺž Tajovky. Ukazuje sa však, že práve športové zariadenia boli tie, kde je vidieť prínosy zvýšenia kvality, o čom svedčí aj jediná verejná investícia Mesta za 30 rokov – mládežnícky štadión v Radvani – Kráľovej. K formovaniu novej tváre mesta však ani tieto neprispeli. Prispieť mohla výstavba autobusovej stanice. Žiaľ Mesto pri tejto súkromnej investícií nedokázalo presadiť dodržanie podmienok zadania, ktoré dalo investorovi.
Z tohto stručného prehľadu je zrejmé, že mesto žije z priestorových a stavebných kapacít vybudovaných za socializmu a novú tvár mesta ovplyvnila jediná veľká investícia – Európa SC. Je však možné pochybovať o jej vhodnej lokalizácii a prínosu pre rozvoj mesta. Osobne ma veľmi mrzí fakt, že sme nedokázali využiť potenciál mesta pre vybudovanie novej priečnej kompozičnej a mestotvornej osi v priestore Trosky – Belvedér – Nemocnica. To by bol adekvátny pandant historickému jadru a priniesol by pre mesto novú dimenziu.
