Ako urbanista – územný plánovač som pracoval so širokým tímom odborníkov – od klimatológie, geológie, hydrológie, cez demografiu, občiansku vybavenosť, ekonomiku, dopravu, energetiku, vodné hospodárstvo, zeleň, životné prostredie, priemysel, cestovný ruch až po poľnohospodárstvo a lesníctvo. Aby sme mohli vytvoriť kvalitné spoločné dielo, musel som každej odbornej profesii rozumieť a poznať jej možnosti, limity a úlohy. Len tak sme mohli vytvoriť jeden zharmonizovaný integrovaný profesionálny tím, kde každý mal svoju úlohu na realizácii spoločného diela. Tým dielom bol spoločný – integrovaný projekt – územný plán. Problémom však bolo, že jeho implementácia sa nerealizovala integrovane, ale sektorovo a preto aj veľmi dlho.
Po roku 1990 sa celý systém riadeného a plánovaného rozvoja úplne zrútil. Všetko mal vraj vyriešiť trh. Vieme ako to dopadlo… Zmena nastala, až keď sme sa začali uchádzať o vstup do Európskej únie. Spoznali sme, že plánovať treba a spoznali sme aj nové, doteraz nepoznané strategické dokumenty a aj nové spôsoby ich spracovania. Bez jasnej stratégie a jej merateľných výsledkov nebolo možné sa dostať k eurofondom. Museli sme znovu začať plánovať a učiť sa plánovať nielen v odborných tímoch, ale aj s účasťou verejnosti. Naučili sme sa robiť stratégie na národnej, ale aj regionálnej i miestnej úrovni participatívnou metódou, lebo bez nich sa nedali získať zdroje na financovanie rozvoja a to na všetkých troch úrovniach. Vznikli tak aj nové profesie – participatívny plánovač a facilitátor – na plánovanie s verejnosťou a tvorbu spoločnej stratégie rozvoja.
Zmeny sa postupne presadzujú aj v územnom rozvoji. Aj tu sa kladie dôraz na účasť verejnosti pri tvorbe územných plánov, a to nie len formou pripomienkovania, ale aj už pri tvorbe zadania a v celom procese plánovania. Urbanistická tvorba sa tak zásadne zmenila, avšak tento trend sa u nás presadzuje len veľmi zriedkavo. Jeho propagátormi sú väčšinou občianski aktivisti, ale sú aj mestá, ktoré si pre túto metódu plánovania vytvorili aj vlastné odborné inštitúcie.
Je potrebné oceniť, že v Banskej Bystrici sme urobili prvé kroky k integrovanému plánovaniu s externou expertnou podporou pod hlavičkou projektu Zelené sídliská. Zatiaľ sme len vo fáze tvorby zadania pre 7 pilotných vnútroblokov. No už aj v tejto fáze sa ukázali prínosy, aj keď nepatrné, integrovaného prístupu. Prejavili sa v tom, že odborní zamestnanci mestského úradu boli prinútení navzájom komunikovať, spolupracovať a koordinovať svoje stanoviská. Aj tu sa ukázalo, aká veľmi dôležitá je úloha koordinátora. Môžeme konštatovať, že pracovníčky odboru architekta mesta sa tejto úlohy zhostili perfektne a participatívny prístup obohatil aj ich vedomosti a skúsenosti.
Ukazuje sa, že je potrebné hľadať nové cesty, ako celoplošne na území mesta riešiť problematiku skvalitňovania prostredia s účasťou verejnosti. Mesto ale svoj rozvoj tiež riadi sektorovo. Zabezpečuje rozvoj školstva, kultúry, sociálnych vecí, športu, zelene, dopravy, parkovania, likvidácie odpadov, údržby verejných priestorov… a to na základe finančných plánov pre jednotlivé odbory – sektory.
Tento pilotný projekt bol prvým náznakom toho, ako sa postupne od sektorového systému riadenia prepracovať k teritoriálnemu. Teritoriálny prístup má tú výhodu, že integruje všetky zložky vo vymedzenom území pre zabezpečenie kvality života obyvateľov. Sektorový prístup riadi jednotlivé sektory rozvoja mesta z pohľadu potrieb celého mesta a nie z pohľadu potrieb obyvateľov podľa miesta ich bydliska. Pri teritoriálnom (územnom) princípe správy a riadenia rozvoja územia sa omnoho efektívnejšie realizuje integrovaný prístup. To znamená, že všetky odborné útvary MsÚ – dopravy, zelene, športu, odpadov, údržby, financií… spolupracujú a zosúlaďujú svoje investície na konkrétnom území v súlade s potrebami obyvateľov. Pri centrálnom sektorovom princípe riadenia to nie je realizovateľné.
Naše mesto má tú výhodu, že má vytvorené už aj teritoriálne štruktúry – Výbory mestských častí a občianske rady, ktoré sa osvedčili už aj pri projekte Zelených sídlisk. Problémom pri územnom rozvoji však je, že sú konštituované na základe volebných obvodov a nie na princípe urbanistických celkov (p. https://bbonline.sk/blog/urnanizmus-3/). Ideálne by bolo, keby každý mestský obvod, alebo aspoň mestská štvrť by mala svojho koordinátora pre územný rozvoj – ideálne architekta z odboru hlavného architekta mesta. Ten by v spolupráci s občianskymi radami a výbormi mestských častí organizoval plánovacie stretnutia s verejnosťou a zabezpečoval realizáciu v súčinnosti s ostatnými odbormi MsÚ. Architekt- urbanista je tá najpovolanejšia osoba pre koordináciu odborných profesií. Pre spoluprácu s verejnosťou by bol potrebný aj profesionálny facilitátor. To by boli minimalizované štrukturálne i personálne požiadavky na zabezpečenie územného rozvoja na teritoriálnom princípe – s najväčším predpokladom pre zavedenie integrovaného prístupu.
Takto by naše mesto mohlo zabezpečiť zvýšenú kvalitu života obyvateľov a teda aj svoju príťažlivosť a konkurencieschopnosť na trhu miest. Záleží len na tom, že dobre naštartovaný projekt Zelených sídlisk a skúsenosti z jeho realizácie vieme pretaviť do prechodu na teritoriálne riadenie územného rozvoja mesta na integrovanom prístupe. Určite by malo byť prvým krokom aktualizácia územného plánu , ale zdola – spracovávaním územných plánov zón (okrskov) za účasti s verejnosťou. Platný územný plán vôbec nereflektuje na súčasné nové výzvy – demografia, dopravná mobilita, zmena klímy, energetika… no napriek tomu slúži ako podklad pre rozhodovanie o investíciách. Môžeme na to v budúcnosti kruto doplatiť. Prognózy pre Banskú Bystricu vôbec nie sú lichotivé…
