Začnem krátkym príbehom, ktorý objasní, kam mierim touto úvahou. Moja spoločnosť tieto dni vozí deti na detské ihrisko do Žiaru nad Hronom. Deti nastupujú v Lazovnej ulici v čase dopravnej špičky. Dnes to bolo celkom zaujímavé a človek si v tej zápche dosť vecí uvedomí.
Autobus som pristavil s predstihom, cesta od nákupného centra ESC na Strieborné námestie bola relatívne bez zápchy. Deti nastúpili a vydali sme sa smerom na Medený hámor, na mimoúrovňovú križovatku, lebo tak to v tom čase vychádzalo čo najrýchlejšie. Keď sme boli už za novým kruháčom, tak pani učiteľka mala telefonický hovor, že do školy prišiel žiak, čo mal byť pôvodne doma (choroba alebo niečo iné). Nakoniec ho ale doviezol niekto z rodiny, lebo chlapča sa veľmi tešilo na dopravné ihrisko. Meškali však, lebo uviazli v zápche. Vraj, ako to teda vyriešiť, keďže sme už preč a chlapčaťu je to strašne ľúto. V tom čase sme už stáli v zápche pred zúžením na moste. Dohodli sme sa, že ho počkáme pri čerpačke Slovnaft neďaleko Tesca, nech ho niekto dovezie autom… Zrazu telefonát, nemá ho kto doviesť. Tak nič, ideme bez neho… Boli sme pár sekúnd pred zjazdom na Podlavice a človeku to prišlo ľúto, keďže jeho rovesníci sú v autobuse a on je v škole sám… Zmena plánu! Ideme poň. Zišli sme smer Podlavice, v časti pred križovatkou na ulicu Tajovského bola zápcha (ako každý deň) ale odbočovací pruh smer Strieborné námestie bol voľný. Cez odbočovací pruh na ulicu Školská sme obišli stojace autá a dostali sa na križovatku. Hneď druhé auto na hlavnej ceste nás pustilo odbočiť. Popri parku je to problematické prejsť, lebo sú tam značenia od robotníkov a autobus je široký ale našťastie, keď ľudia videli, že je pred nimi aj tak zápcha, tak nás pustili aby sme sa zmestili kúsok cez protismer. Na križovatke pri Bystričke je vždy problém. Taký zúžený priestor, kde chodia nákladné autá a autobusy, asi v BB inde nie je (má tam byť mikrokruháč, to bude srandy…). Tak sme sa nakoniec s nákladným autom a dvoma autobusmi postupne vystriedali (tam už jednoducho neplatí, kto je na hlavnej, ale kto sa dokáže bez ujmy vykrútiť cez križovatku, ide prvý… ostatní stoja čo najďalej aby veľké vozidlo prešlo) a prešli naspäť na Strieborné námestie a Lazovnú ulicu. Nabrali sme chlapca a znova do zápchy. Tentokrát som sa rozhodol ísť späť na Strieborné námestie, potom popri parku a na obchvat, vyzeralo to už fajn…
Ale tu sa to môj príbeh začne zamotávať. Pri prvej križovatke robotník odstavil auto, veď autá prejdú, autobus už mal menší problém ale prepchal som sa… Na križovatke zápcha, dáma na hlavnej v SUV zabudla vypnúť start-stop systém a auto v druhom smere ma pustilo, tak som vošiel do križovatky. Dobre že neprerazila plynovým pedálom podlahu a mne div že neodtrhla predok, len aby sa stoj čo stoj dostala pred autobus a potom na Striebornom námestí to dala cez protismer na drzovku, aj keď išli autá oproti smer ulica Terézie Vansovej… A zrazu sme stáli. Stáli bez pohnutia. Lebo na tej úzkej ceste ulica Tajovského pri parku smetiari začali o 8:00 odvážať smeti… Tak som sa rozhodol prejsť radšej krížom cez celé mesto smer Radvaň a potom R1.
A teraz, prečo je v názve mojej úvahy zodpovednosť voči spoločnosti ? Pokiaľ si každý človek neuvedomí, že jeho konanie ovplyvňuje všetko naokolo, tak sa tu nič nezmení.
- Keby stavebníci posunuli o 5 cm ďalej značenie, prejdeme rýchlejšie.
- Keby dáma v SUV pustila autobus, keď už aj tak stála, tak jej v duchu poďakuje 45 detí.
- Keby robotník posunul auto o 15 cm ďalej, tak nemusíme sa stresovať a spomaľovať premávku.
- Keby dispečing upravil čas vývozu smetí mimo času keď sú zápchy aspoň na tej jednej ulici, tak zápchy sú omnoho menšie.
- Keby pracovník zodpovedný za opravu mosta nariadil umiestniť značenie ľavý pruh, smer ZV/R1 v pravý smer Podlavice/ nemocnica tak sa autá upracú skôr a prejdú plynulejšie…
Viem, že daným ľudom to môže byť jedno, pre nich sa nič nezmení. Ale keď ostatní ľudia pochopia, že iným záleží na tom, aby sa mali lepšie, začnú byť možno lepší tiež… Svet by bol krajší, jednoduchší a menej stresujúci. Stačí len chcieť a občas urobiť drobnosť navyše. Aj keď zápchy nezmiznú, keby sme chceli, boli by menšie… Tiež som mohol povedať, nikam sa nevraciame a chlapec ostane v škole. Ale urobíte to dieťaťu ? Našej budúcnosti ? Ako ich vychováme, tak sa budú správať.
A hlavne, prečo Banská Bystrica nemá verejné dopravné ihrisko, keď je to krajské mesto a musíme voziť deti do Žiaru nad Hronom alebo Turčianskych Teplíc, je pre mňa nepochopiteľná záhada…
Na záver úprimne ďakujem každému jednému šoférovi, čo pustí autobus aj keď má prednosť on. Určite mu ďakuje aj mnoho ľudí v autobuse. Ak budú autobusy vnímané, že ich treba pustiť, začne možno s nimi cestovať viac ľudí a potom bude menej áut a menšie zápchy…
