BLOG | 15.12.2017

Peter Rusnák: Čo riešiť v jednotlivých štruktúrach samosprávy?

V súčasnosti máme v meste tri úrovne miestnej samosprávy. Najvyššiu predstavuje Mesto – primátor s mestským zastupiteľstvom, nižšou štruktúrou sú Výbory mestských častí, ktoré sú totožné s územím volebných obvodov a tvoria ich poslanci zvolení v danom volebnom obvode. Najnižšiu úroveň samosprávy predstavujú občianske rady. Okrem toho sa môžu vytvárať na území mesta i ďalšie štruktúry, ktoré by podporovali myšlienku participácie a nového lokalizmu. Pozrime sa teda podrobnejšie, čo by sa v jednotlivých štruktúrach, v súlade s princípom subsidiarity, mohlo, alebo malo, riešiť.

 Občianske rady

Občianske rady sú základnou teritoriálnou stavebnou jednotkou participácie obyvateľov na samospráve zamerané na integrovaný a komunitný rozvoj. Reprezentujú záujmy miestnej komunity.  Nedostatkom je, spôsob ich konštituovania. Dnes sú to „len“ poradné orgány poslancov a ich členov a predsedu schvaľuje príslušný Výbor mestskej časti. Členmi občianskej rady (ďalej už len OR) sú teda aktívni občania, dobrovoľníci, ktorí sú ochotní venovať svoj voľný čas v prospech rozvoja miestnej komunity. Správnejšie by bolo, ak by sa členovia OR volili na verejných stretnutiach, hneď po voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva.

V súčasnosti nie je celé územie mesta pokryté aktívnymi a transparentnými občianskymi radami. Neexistujú ani pravidlá pre ich formovanie. Niekde sú vytvorené len pre územie miestnej časti – pôvodnej obce a niekde pre územie celej mestskej štvrte – napr. Fončorda.

OR majú vlastný rozpočet na svoje aktivity, ktorý sa tvorí formou vyčlenenia 1,5 EUR na obyvateľa v území občianskej rady z rozpočtu Mesta. Rozpočet a aktivity občianskej rady schvaľuje príslušný výbor mestskej časti. Vyúčtovanie aktivít sa realizuje pre všetky OR v území Výboru prostredníctvom vybraného občianskeho združenia za úhradu. OR nemajú žiadny príspevok na mzdy, alebo administráciu, všetko vykonávajú dobrovoľnícky. To je možno aj prekážkou, prečo je malý počet aktívnych a transparentných OR.

Ideálnym riešením by bolo, ak by v každom mestskom okrsku (vymedzenom minimálne jednou základnou sídelnou jednotkou a maximálne takým počtom, ktorý tvorí školský obvod) boli zdola volení zástupcovia občanov a ku každej OR by príslušný Výbor pridelil kontaktného – zodpovedného poslanca. V prípade jednomandátového volebného obvodu by zvolený poslanec bol automaticky predsedom OR.

OR by nielen realizovala spoločenské aktivity pre občanov, ale by mala na starosti aj údržbu verejných priestorov – zelene a ihrísk a starala sa o skvalitňovanie obytného prostredia, riešenie vnútroblokov a potrieb jednotlivých sociálnych a vekových skupín obyvateľov formou participatívneho verejného plánovania. Aby toto mohla vykonávať potrebuje mať každá OR svoju výkonnú zložku – administratívneho, organizačného pracovníka a údržbára, vyčlenených z MsÚ (prípadne jeho útvarov).

Výbory mestských častí – mestských obvodov

V prvom rade je nevyhnutné uskutočniť spravodlivé a vyvážené vymedzenie území výborov mestských častí. Ideálnym riešením by bolo ak by Výbory boli vymedzené v úrovni mestských obvodov, ktoré by boli aj volebnými obvodmi.

Úlohou Výboru je zabezpečovanie investičných akcií pre potreby OR vzišlých z verejného plánovania, organizovanie verejných stretnutí, prenos informácii z Mesta a na Mesto, koordinovanie OR a predovšetkým prenos výstupov z participatívneho plánovania do mestských dokumentov – hlavne územného plánu a rozpočtu Mesta. Výbor dbá hlavne o to aby na jeho území boli poskytované všetky verejné služby v súlade so štandardami potrebami obyvateľov podľa ich demografickej skladby. Výbor z požiadaviek OR zostavuje plán investičných akcií a dohliada  na ich efektívnu realizáciu.  Každý Výbor má svoj vlastný rozpočet schválený v rozpočte Mesta. Aby sa to mohlo všetko kvalifikovane zabezpečovať, predseda Výboru by mal byť profesionálnym plateným poslancom a zároveň členom mestskej rady. Členmi Výboru sú aj všetci predsedovia OR na území Výboru.

 Mesto

Mesto v tejto štruktúre participatívnej samosprávy zabezpečuje prostredníctvom primátora, zastupiteľstva a mestského úradu predovšetkým úlohy prevedeného výkonu štátnej správy a kompetencie miestnej samosprávy, týkajúce sa verejných služieb a infraštruktúry pre potreby všetkých občanov mesta – ako je napr. územné plánovanie, verejná doprava, odvoz a likvidácia odpadu, miestne komunikácie, verejné osvetlenie, atď. Podstatnou úlohou mesta je však rozpočet a koordinácia so všetkými subjektami (štátnymi, súkromnými, občianskymi) a ich aktivitami na území mesta, ale aj s obcami z blízkeho okolia a regiónu. Dôležitou úlohou Mesta je aj jeho zapojenie nielen do medzisektorovej a interkomunálnej spolupráce, ale aj medzinárodnej spolupráce.  Mesto však túto svoju koordinačnú funkciu dnes zanedbáva, nakoľko je zahltené riešním operatívy.

Decentralizovaním kompetencií na Výbory a občianske rady sa nielen zvýši participácia občanov na samospráve a kvalita ich života, ale sa vytvorí aj priestor na mestskom úrade na koncepčné a rozvojové aktivity a na zvýšenie a zlepšenie spolupráce verejných inštitúcií, podnikateľov, partnerov a partnerských miest na sociálno-ekonomickom rozvoji a na podpore tvorby nových pracovných príležitostí. Poslanci v mestskom zastupiteľstve a v jeho komisiách sa tak budú zaoberať len celomestskými problémami a nebudú riešiť problémy občianskych rád a mestských častí. Tie budú riešené vo Výboroch a v OR vlastnými silami. Mestské zastupiteľstvo bude schvaľovať len rozpočty na investície a činnosť  Výborov a OR

Rada mestskej štvrte

Občianske rady na území mestskej štvrte si môžu zriadiť spoločný orgán pre koordináciu rozvoja mestskej štvrte. V rade mestskej štvrte sú zastúpení všetci predsedovia a podpredsedovia  občianskych rád a všetci poslanci zvolení na území mestskej štvrte. Predseda Rady je volený z radov predsedov OR a spolu s podpredsedom sú členmi príslušného Výboru. Rada mestskej štvrte rieši spoločné potreby občianskych rád a zároveň je koordinačným orgánom činnosti občianskych rád. Jej prioritnou perspektívnou úlohou je  aktivizácia pri vzniku a zriaďovaní integrovaných komunitných stredísk verejných služieb na území mestskej štvrte.

Mestské miestne akčné skupiny

Legislatíva EÚ prináša novú inštitucionálne štruktúry pre participáciu mestského rozvoja. Sú to Mestské miestne akčné skupiny (MMAS). Sú štruktúrou predstavujúcou najvyššiu mieru participácie verejnosti, podnikov a inštitúcií na spravovaní veci verejných. Z právneho hľadiska sú samostatnými právnymi subjektmi – občianskymi združeniami.

MMAS sú verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sú vytvorené na území jednej, alebo viacerých, vzájomne susediacich mestských častí. Musia mať najmenej 10.000 obyvateľov a v ich riadiacich a rozhodovacích štruktúrach musí mať verejný sektor menej než 50% členov.  Poslaním MMAS je vytvoriť v partnerstve verejného, podnikateľského a občianskeho sektoru vlastnú územnú rozvojovú stratégiu integrovaného rozvoja územia MMAS a uchádzať sa s ňou o realizáciu v rámci podporných nástrojov Európskej únie, resp. Integrovaného regionálneho operačného programu, či Stratégie udržateľného mestského rozvoja, prípadne aj z iných národných zdrojov, či z rozpočtu mesta.

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.