Redukcia počtu základných škôl bola riešená na jednom z posledných zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Trochu síce neskôr, ale nedá mi nepripomenúť túto epizódu nášho mestského zastupiteľstva. Osobne som z iného fachu, no leží mi na srdci život v centre nášho mesta, vadí mi jeho vyľudňovanie a negatívne zásahy úradov kde sa len dá. Preto niekoľko myšlienok, ktoré súvisia s uvedeným rozhodnutím.
I napriek medializácii a vlne odporu vnímam krok mesta ako jedno z východísk riešenia ekonomickej situácie mestského rozpočtu. Som ale zástancom myšlienky, že úsporou nákladov treba hľadať aj v zbytočných investíciách, nabalených nákladoch v jednotlivých službách. Ušetriť prostriedky na prevádzku takejto školy zrejme nebola vôľa a jedna dve školy už dlhodobo museli padnúť. Bez ohľadu ako sa bude vyvíjať demografická krivka alebo názory voličov. Zjavne aj poslanci nemajú záujem aby terajší činovníci mesta kandidovali úspešne aj v budúcom volebnom období, keď odhlasovali takéto „milé“ rozhodnutie.
Rovnako mám deti a nebolo by mi ako rodičovi ľahostajné, kde budú študovať moje deti a ako to ovplyvní ich a následne môj rodinný život. Preto celý problém možno nespočíva ani v hľadaní vinníka, kto o tom rozhodol či to boli poslanci jednej alebo druhej strany a kto je zodpovedný za kvalitne vypracovanú analýzu návrhu tohto riešenia ale ako rodič citlivo vnímam ak niekto rozhoduje za mňa v otázke mojich detí.
Preto vidím ako hlavný problém absenciu komunikácie úradu z pozície svojho rozhodnutia. Táto pozícia mesta a úradov nie je pozitívna nikde na Slovensku a preto vyžaduje zmenu, zmenu prístupu, zmenu chápania, zmenu k obyčajnému ľudskému rozmeru vo všetkom okolo nás.
Toto rozhodnutie sa stretlo s vlnou nevôle, prečo asi ? Poslanci hlasovali rýchlo ako sa len dalo, so strachu pred názormi občanov? Je to len preto , že do tejto chvíle nevedeli presvedčiť občanov o logickom dôvode tohto ich rozhodnutia? Stále sa tu robí všetko pod tlakom a tak, aby sa eliminovalo občianske rozhodovanie. Po 3 dňoch je eufórii koniec a ostáva len „aj tak to nikto nezmení“.
Rozhodnutie poslancov vo veci školy nemuselo byť zlé ako ho teraz vnímame, možno to bol zámer politicky znevýhodniť niektorú konkurenčnú časť politického spektra ale všeobecne stačilo robiť len to čo je „normálne“. Za rozhodnutím urobiť krok A urobiť aj krok B.
Dámy a páni, čo ste urobili preto aby 250 detí, ktoré si vybudovali sociálne vzťahy so svojimi rovesníkmi si tieto udržali a rozvíjali ďalej? Pamätáte si na stres, ktorí ste prežívali ako deti pri podobných zmenách vo vašom živote? Čo ste urobili preto, aby mali deti bezproblémový prechod na novú školu, urobili ste stretnutie s vedením iných základných škôl, vysvetlili ste im ich možnosti, navrhli ste im vytvorenie tried kde by prípadne mohli presunúť celú triedu aj s vyučujúcim? Snažili ste sa nájsť pre nich riešenie blízke ich bydlisku alebo zamestnaniu rodičov?
Toto je to čo tu chýba, normálny prístup, dialóg o spoločných problémoch, o rozpočte, financiách, investíciách, predaji majetku. Nič iné len politické schválenie na základe dohody „niekoho“. Nečudujem sa vlne odporu, možno stačilo tak málo pred tichým a rýchlym rozhodnutím riešiť vec otvorene s ponukou riešenia. Zároveň sa teším na využitie budovy v budúcnosti, aká nová investícia bude v tomto priestore realizovaná. Verím vo vyjadrenia vedenia mesta, že to nestratí doterajší ráz využitia a potenciálne to môžeme za rok, dva, päť znovu využívať na vzdelávanie, len kto bude potom ochotný o tom rozhodnúť, vypovedať zmluvu a zaplatiť investície novému nájomcovi a dať do kopy učiteľský zbor.
Zmena v meste je dôležitá, denne počúvame, že toto sa musí zmeniť a nesmie to znovu pokračovať na ďalšie 4 roky. Dúfam, že si na to ako voliči spomenieme aj pri jesenných voľbách, keď budeme voliť nových zástupcov v mestskom parlamente a vedení mesta.
