V týchto dňoch si pripomíname 25. výročie vzniku Višegrádskej skupiny. Predstaviteľov troch postkomunistických krajín Československa, Maďarska a Poľska viedli k tomu kroku ušľachtilé myšlienky. Vybudovať z týchto defakto feudálnych krajín moderné štáty Európy a tak uľahčiť ich vstup ako rovnocenných partnerov do Európskej únie. Uvedomovali sme si, že nemáme vôbec rozvinutú občiansku spoločnosť ako vyspelé západné krajiny, a že máme veľmi silné feudálne dedičstvo v spravovaní krajiny.

Dnes po dvadsiatich piatich rokoch, môžeme konštatovať, že tieto ciele sa nenaplnil. Ba skôr naopak. Podarilo sa síce po peripetiách, hlavne po rozdelení Československa, že sme sa stali členmi Európskej únie (EÚ), avšak nie ako moderné vyspelé a rovnocenné štáty, ale skôr ako menejcenné a druhoradé krajiny s veľmi nevýhodnými podmienkami. Zapríčinili sme si to tým, že sme nepostupovali vôbec spoločne ako Višegrádska štvorka, ale o vstup sa snažila každá krajina zvlášť, čím sa oslabila ich sila a vyjednávacia pozícia.

V súčasnosti vidíme tendencie posilňovania spoločnej pozície a spoločného postupu všetkých štyroch krajín. Vidieť snahu o vytvorenie spoločného priestoru vo vnútri EÚ, motivované migračnou vlnou, s možno utajenou ambíciou stať sa akoby mostom medzi vyspelými západnými krajinami a Ruskom. Žeby sme chceli urobiť krok späť…? Zrazu je tu cítiť nevídanú súdržnosť.

Pôvodné ambície Višegrádu sme úplne opustili. Ostali sme pri feudálnom systéme správy veci verejných. Urobili sme síce na začiatku veľmi dôležité prvé kroky v podobe vytvorenia duálneho systému verejnej správy. Horko ťažko sme sa už však dopracovali k regionálnej samospráve. Aj to bol viac menej len formálny krok, pretože sme ho mali v ústave, než skutočne užitočný krok k decentralizácii verejnej správy.

Regionálne samosprávy sú len prerozdeľovačmi štátnych transferov, sú zle vymedzené, nemajú zodpovedajúce nástroje, ani zdroje a ani kompetencie aby mohli plnohodnotne realizovať regionálny rozvoj.

Stále sa posilňuje centrálny systém vládnutia, štát rozhoduje o každom vydanom euru, či obciam, inštitúciám alebo podnikateľom. Nefunguje žiadny princíp subsidiarity. Vlády využívali feudálne dedičstvo v mysliach ľudí a ich ochotu ohýbať chrbát. Nenaplnili sa vízie občianskej spoločnosti. Ministerstvá, ministri a úradníci sa nesprávajú ako služobníci, čo slúžia potrebám občanov, ale ako feudáli, ktorí si radi užívajú svoju moc a vytvárajú závislosť na svojich rozhodnutiach.

Tak aj vyzerá regionálna politika tejto krajiny. Napriek masívnej podpore z eurofondov sa neustále prehlbujú regionálne a vnútroregionálne rozdiely. Hospodárska politika je koncentrovaná na prorozvojové aktivity, ktoré síce prinášajú rýchly efekt, ale vytvárajú neskutočnú závislosť krajiny na externých zdrojoch a prispievajú k prehlbovaniu regionálnych rozdielov. Ľudia sú držaní na nízkych platoch, aby sme boli zaujímaví pre zahraničné investície. Vytvárajú sa bariéry a prekážky slobodnému podnikaniu. Nefunguje vymožiteľnosť práva a bujnie korupcia. Ekonomický rast je postavený hlavne na automobilovom priemysle, čo je obrovským rizikom pre celú krajinu. Zanedbalo sa poľnohospodárstvo, namiesto podpory domácej produkcie sa podporuje neobrábanie pôdy. Sme závislí od dovozu potravín.

Zanedbaná je verejná infraštruktúra, vyhadzujú sa obrovské prostriedky na predražené tendre, bohatne úzka skupina ľudí, a mnohí nedostanú zaplatené ani za svoju prácu.

Mladí a vzdelaní ľudia opúšťajú krajinu, upadá školstvo, zdravotníctvo je bezodným požieračom financií a pritom je vybavenie nemocníc v žalostnom stave.

Štátna správa nekoná tak, ako jej to ukladá zákon, ale naopak zákony častokrát porušuje a koná nad ich rámec. Naopak miestna samospráva nevyužíva možnosti dané zákonom konať to, čo jej zákon nezakazuje a čaká (česť výnimkám), čo je štátna správa prikáže, čo a ako má robiť…

Takže ako ďalej? dokážeme tento trend zvrátiť, alebo budem ďalej feudálnou krajinou? … Oživíme pôvodnú ideu Višegrádu?

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.