Pravdepodobne niekedy v lete 1999 vznikla myšlienka zorganizovať slovenské dni v Paríži. Dokonca tak, že Slovenskú republiku bude reprezentovať Banskobystrický kraj. Cieľom bolo predstaviť krajinu a región, naše turistické danosti, hlavne ponuku kúpeľníctva, ale nechýbali aj ponuky investičného charakteru. Do príprav boli zapojené významné hospodárske subjekty, kultúrne inštitúcie, samosprávy a agentúry. Nakoniec padol návrh, aby náš kraj zorganizoval štátnu recepciu z príležitosti vzniku Slovenskej republiky. Priznám, rozklepali sa nám nohy, zodpovednosť zväzovala ruky. Paríž bol výzvou a strašiakom zároveň. Súčasťou bola konferencia o možnostiach investovania na Slovensku, resp. naštartovanie spolupráce medzi podnikateľmi z oboch krajín.
Nebol som medzi tými, ktorí mali vycestovať. Svojim podielom som pomáhal organizovať prípravné práce, pretože akcia mala zložitú logistiku a náročný program. Takmer všetky suroviny na prípravu recepcie sme viezli z nášho kraja. Či už bryndzu, mäsové výrobky, pivo, destiláty, syrové výrobky a mnohé iné potraviny, rovnako kopec propagačných materiálov, ale napr. aj historický raziaci stroj z Kremnice.
Vycestovali hudobníci (Jozef Karvaš a Janka Orlická) a ľudoví umelci. Nechýbali podnikatelia, taktiež bol prítomný Ján Bočkay, vtedy riaditeľ Slovenskej agentúry CR. Dostali sme významnú podporu zo Slovenskej televízie, cestoval s nami kameraman a Bystričanka Martuška Gajdošíková. Keďže sa jednalo o štátnu reprezentáciu, úzko a veľmi vecne sme spolupracovali s Ministerstvom zahraničných vecí SR. Neviem, asi sme mali dostatočnú porciu odvahy, možno sme v tých časoch nedokázali vyhodnotiť do čoho sa púšťame, možno sme mali aj dávku drzosti. Veď prečo nie…
Tým rozhodujúcim človekom, ktorý nás posúval, posmeľoval, lámal váhanie nebol
nikto iný, ako excelencia Doc. Ing. Vladimír Valach, CSc., veľvyslanec SR vo Francúzskej republike. Vzácny, skúsený, vzdelaný a múdry človek, od roku 1996 držiteľ ocenenia Rytier čestnej légie Francúzskej republiky a zakladateľ Francúzsko-slovenskej obchodnej komory. Mal rád Bystricu a náš región, často sa sem vracal a vtedy nám veľmi pomáhal.
Práve som sa viezol niekde z juhu kraja, keď mi zazvonil telefón, volal mi prednosta Krajského úradu. Informácia krátka, avšak s vážnym obsahom – „Cestuješ namiesto mňa do Paríža…“ Prednosta dostal zápal pľúc a jeho prítomnosť v Paríži bola nemožná. Bolo pár dní do termínu vycestovania….
Štátna recepcia dopadla podľa pána veľvyslanca, ale aj po vyjadrení skúsených diplomatov výborne. 
Návštevou nás poctili desiatky diplomatov. Čo je nezvyklé, tancovali pri jazzovej hudbe, ktorá ich očarila, vychutnávali bryndzové halušky, klobásky, jaternice a iné dobroty, ktoré zapíjali u nás dopestovaným vínom a u nás vyrobeným pivom. V meste, kde sú denne desiatky recepcií, kde sa to hemží rôznymi príležitosťami sme uspeli. Vtedy dobrý pocit a úľava, reprezentácia krajiny dopadla na jednotku.
Investičné fórum, ktoré bolo pokračovaním našej misie bolo pre mňa sklamaním, ktoré som nedokázal spracovať. 
Obchodný radca našej ambasády bol vysmiaty a my rozčarovaní. Neviem dnes a nevedel som vtedy, čo bolo príčinou. Prišlo pár zvedavcov, rátal som ich tak do 15-20, ktorých naša krajina zaujímala. Boli sme neznámi, neatraktívni, nezaujímaví…?
V deň odletu, pri rozlúčke s osadenstvom ambasády nám pán Valach čítal reakcie a veľmi, naozaj veľmi ďakoval. 
Iste v počiatku mal pochybnosti, výsledok bol však podľa jeho vyjadrení nad očakávanie. Tak početnú a dobre sa cítiacu rozmaznanú diplomatickú spoločnosť vraj nezažil a to je čo povedať.
Uplynul takmer rok a v trojici sme s pánom veľvyslancom obedovali na konci Dolnej ulice. Spomínali sme, srdečný rozhovor naberal obrátky, keď mu zazvonil telefón. Prepáčte, povedal a zodvihol. Bolo jasné, že správa ho potešila. Zložil a hneď nás informoval – „Práve dnes, teda 14. decembra 2000 bola Slovenská republika prijatá do OECD.“ A hneď jedným dychom dodal – „Vďaka aj vám, pretože ste v januári urobili dobré meno krajine, ktorú ste reprezentovali.“ Aké jednoduché a zrozumiteľné, ale aké významné.
Dňa 14. decembra 1960 bola v Paríži podpísaná Zmluva o založení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organization for Economic Cooperation and Development – OECD, ktorá vstúpila do platnosti 30. septembra
Zakladajúce členské štáty OECD (1961) sú Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nemecko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené štáty americké, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Turecko a Veľká Británia. Postupne pristúpili krajiny Taliansko (1962), Japonsko (1964), Fínsko (1969), Austrália (1971), Nový Zéland (1973), Mexiko (1994), Česká republika (1995), Poľsko (1996), Maďarsko (1996), Kórea (1996), Slovenská republika (2000). V roku 2010 pristúpili krajiny Čile, Estónsko, Izrael, Slovinsko, následne Lotyšsko (2016) a Litva (2018).
