BLOG | 25.5.2018

Peter Rusnák: Ako vyhovieť zákonu i občanom?

Blížia sa komunálne voľby a aj v našom meste je zas živou témou vymedzenie volebných obvodov. Kľúčovou otázkou je, či obyvatelia každej mestskej časti by mali mať svojho voleného zástupcu v Mestskom zastupiteľstve. Zákon je konštruovaný tak, že volebné obvody sú len pomôckou na naplnenie potrebného počtu poslancov. Avšak medzi obyvateľmi prevláda požiadavka a potreba mať svojho voleného zástupcu v zastupiteľstve. Otázka je teda, ako tieto dve, akoby protichodné požiadavky, uspokojiť.

Zákon o voľbách do orgánov samospráv 364/1990 Zb pozná minimálne dvojmandátové, najviac 12 mandátové volebné obvody. Pripúšťa však (§9 ods1), že  v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec. V Banskej Bystrici pripadá na jeden poslanecký mandát 2471 obyvateľov. Z 19 mestských častí má 12 menej obyvateľov, ako by malo pripadať na jedného poslanca a tak v súlade so zákonom by tu mohli byť aj jednomandátové volebné obvody. Aj ďalšie dve mestské časti len o málo prekračujú tento počet obyvateľov a tiež v nich teda nie je možné vytvoriť dvojmandátové volebné obvody, ako predpisuje zákon. To znamená, že ak by sme v našom meste uplatňovali princíp priameho zastupovania malých mestských častí v mestskom zastupiteľstve, muselo by byť vytvorených 14 jednomandátových volebných obvodov. Na ostatných 5 veľkých mestských častí  by ostávalo 17 mandátov, to znamená cca 3595 obyvateľov na jeden poslanecký mandát. Pritom v malých mestských častiach by pripadalo na jedného poslanca v priemere 1107 obyvateľov. Toto je jedna z možných ciest ako zabezpečiť každej mestskej časti svojho poslanca. Je zrejmé, že podľa tejto verzie volebných obvodov by malé mestské časti mali v mestskom zastupiteľstve veľmi silný vplyv (14 poslancov by zastupovalo len 15.500 obyvateľov) a nemuseli by sa veľmi zaujímať o celomestské problémy a koncepcie. Určite by uprednostňovali hlavne riešenie miestnych problémov. Pozitívom tohto modelu by mohlo byť oslabenie pozície politických klubov a väčší dôraz na riešenie potrieb obyvateľov. Problémy by mohli však vzniknúť pri formovaní Mestskej rady.

V našom meste už dve volebné obdobia funguje princíp, že volebné obvody sú zároveň aj výbormi mestských častí a sú tvorené viacerými mestskými časťami. Tak to umožňuje Zákon o obecnom zriadení 369/1990 Zb. To znamená, že všetci poslanci zvolení vo volebnom obvode sú aj členmi výboru, reprezentujú svojich obyvateľov, podieľajú sa na samospráve mesta a majú aj vlastný rozpočet. Výbory teda so zákona sú tými orgánmi miestnej samosprávy, ktoré by mali reprezentovať a obhajovať záujmy svojich obyvateľov. Otázka je, ako sa to v praxi napĺňa. V súčasnosti sú výbory (volebné obvody) vymedzené veľmi nevyvážene. V jednom je napr. 5 mestských častí s dvoma poslancami – v inom len 2 mestské časti až s desiatim poslancami. Určite je každému jasné, že tí dvaja poslanci nemôžu efektívne a účinne komunikovať s obyvateľmi piatich mestských častí a keby aj, tak musia vynaložiť omnoho viac času a energie než hocktorí z desiatich poslancov v inom výbore. Určite teda súčasný model nevyvážených volebných obvodov (výborov) nevytvára rovnocenné podmienky pre prenos požiadaviek obyvateľov a je nespravodlivý i voči poslancom. Kladie veľmi rozdielne nároky na činnosť poslancov a vytvára nerovnocenné podmienky pri hlasovaní a prerozdeľovaní mestských investícií.

Možno konštatovať, že výbory v mestských častiach sa  v tomto volebnom obvode celkom slušne zapojili do správy veci verejných a majú svoje opodstatnenie. Problémom je ich nesprávne vymedzenie a nedostatočná aktivizácia smerom k občianskym radám (česť výnimkám). Občianske rady sú práve tými  základnými stavebnými jednotkami, ktoré reprezentujú konkrétne požiadavky a potreby obyvateľov miestnych komunít. V systéme riadenia samosprávy však nie sú dotvorené prepojenia občianskych rád na výbory, hlavne čo sa týka prenosu a mechanizmov riešenia a uspokojovania požiadaviek obyvateľov. Preto sa aj obyvatelia mesta viac priamo obracajú na Mestský úrad, než na občianske rady, resp. výbory mestských častí.

Je zrejmé, že práve občianske rady, by mohli byť presne tou cestou, ktorá by nahradila požiadavku obyvateľov mať svojho vlastného poslanca – i malej mestskej časti. Stačilo by urobiť dve veci:

  1. Spravodlivo vymedziť volebné obvody (výbory) tak, aby v nich boli zastúpené aj veľké mestské časti a aj malé mestské časti (tak ako napr. súčasný VO č.1),
  2. Každému poslancovi vo výbore prideliť komunikáciu a spoluprácu s konkrétnou občianskou radou a zodpovednosť za rozvoj príslušnej mestskej časti.

Toto riešenie by zabezpečilo to, po čom občania volajú – mať svojho zodpovedného poslanca a zároveň by umožňovalo vytvoriť rovnocenné a vzájomne vyvážené volebné obvody v súlade so zákonom a spravodlivým zastupovaním obyvateľov v mestskom zastupiteľstve. Kľúč k tomu majú v rukách súčasní poslanci a spočíva nielen v správnom vymedzení volebných obvodov, ale aj v zadefinovaní  ich povinností vo výboroch mestských častí v Štatúte Výborov v mestských častiach a Občianských rád.

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.