Johanna Vogel, Michelle Ruesch a Sabrina Weber

150 000 eur na vaše nápady“ je sloganom občianskeho rozpočtu Wuppertalu. Ide o pilotný projekt na zlepšenie postupov PBR podporovaných IT, ktoré Zebralog (spoločnosť, ktorá sa o. i. venuje participatívnemu rozpočtu v Nemecku) sprevádza ako projektový partner v rámci projektu EÚ EMPATIA.

V máji 2017 mohli obyvatelia Wuppertalu predložiť svoje nápady na projekty online a telefonicky. Tieto projekty by mali stáť maximálne 50 000 EUR, mali by byť realizované v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a byť v rámci pôsobnosti mesta. Celkovo bolo prijatých 266 kreatívnych, rôznorodých a pestrých nápadov na projekty, z čoho 100 projektových nápadov s najvyšším hodnotením podstúpilo „kontrolu spoločného dobra“ na workshope občanov. Cieľ: nespoliehať sa len na online hodnotenie, ktoré často uprednostňuje myšlienky klubov a dobre prepojených občanov. Občania namiesto toho zámerne povzbudzujú ľudí, aby zmenili svoj pohľad a aby sa pri hodnoteniach nezameriavali len na svoje vlastné záujmy, ale predovšetkým na spoločné dobro. Napokon, zo 100 projektových nápadov by sa malo vybrať 30 projektových nápadov s najväčšou pridanou hodnotou pre Wuppertal. Následne by mali byť tieto nápady preskúmané odbornou správou z hľadiska ich realizovateľnosti a mali by byť schválené do záverečného hlasovania, ktoré prebehne na jeseň 2017.

Zavedenie niečoho priekopníckeho: Kontrola verejného záujmu
Určenie hodnoty „spoločného dobra“ je však novým územím v investičnej praxi. Zebralog prišla s novou metódou v spolupráci s personálom mesta Wuppertal: systematická „kontrola spoločného dobra“ myšlienok projektu. Čo však znamená „spoločné dobro“ a podľa akých „kritérií“ by mali občania „kontrolovať“ myšlienky? A aké výhody prináša táto kontrola spoločného dobra pre participáciu občanov?

Čo je to „spoločné dobro“ a ako sa dá merať? 
Začnime zdanlivo jednoduchou otázkou: Čo je to spoločné dobro? Intuitívne sa tento termín dá údajne vysvetliť rýchlo: Ak sa človek stane aktívnym nielen zo svojho vlastného záujmu alebo zo záujmu určitej skupiny, ale aj kvôli prínosu pre komunitu, potom takýto jedinec prispieva k spoločnému dobru. Avšak, je ľahké rýchlo prehliadnuť, akým kontroverzným môže byť tento pojem. Pretože kto definuje, čo presne slúži dobru komunity? A je dokonca možné v pluralitnej spoločnosti stanoviť kritériá, ktoré skutočne zahŕňajú „všetkých“? Kto sú títo „všetci“? Rýchlo sa stáva jasným, že je nutné viac sa zaoberať systémom merania toho, čo má byť spoločným dobrom.

Inštitút Zentrum für Transformationsforschung und Nachhaltigkeit (TransZent) vo Wuppertale považuje všeobecné (spoločné) dobro za „dobrý život.“ Inštitút chce v rámci výskumného projektu „Wohlstands-Transformation-Wuppertal“ vyvinúť systém ukazovateľa prosperity, ktorý by zahŕňal mestské obyvateľstvo. Z workshopov a prieskumov občanov odvodil tento inštitút dvanásť dimenzií dobrého života. Okrem príjmov, práce, bývania a infraštruktúry, to zahŕňa aj bezpečnosť, vzdelávanie, komunitu a spokojnosť. Mestské rozhodnutia a projekty mestského rozvoja by sa mali v budúcnosti s týmito parametrami zosúladiť. Prosperitu a kvalitu života možno myslieť a merať holisticky. Ako to však funguje v praxi?

„Kontrola všeobecného dobra“ v akcii 
Dňa 7. júna 2017 sa približne 170 občanov na občianskom workshope stalo vlastne „kontrolórmi samozrejmosti“. Zástupcovia inštitútu TransZent po krátkom úvodnom prejave objasnili dvanásť dimenzií spoločného dobra. Prítomní občania potom mali posúdiť predložené myšlienky z hľadiska najväčšej pridanej hodnoty pre mesto Wuppertal. V štyroch kolách si 5 až 8 občanov navzájom porovnalo na 20 stoloch, počas jedného kola, päť nápadov a hodnotilo ich od 1 do 5 z hľadiska spoločného dobra, pričom hodnota 1 predstavovala najnižšiu a hodnota 5 najvyššiu pridanú hodnotu pre spoločné dobro. Preddefinovaná náhodná množina projektových nápadov zabezpečila, že každý nápad (projekt) bol vyhodnotený presne štyrikrát. Po každom kole sa body zozbierali na všetkých 20 stoloch a administratívny personál ich zaznamenal súbežne s ďalším kolom.

Experiment uspel, egoizmus bol porazený
Pre Zebralog bola táto kontrola spoločného dobra experimentom. Bolo vzrušujúce vidieť, ako  sa občania, ako „kontrola spoločného dobra“, prekonávali. Každá skupina si vyvinula vlastný systém: zatiaľ čo niektoré z nich boli úzko prepojené so všeobecnými kritériami dobrých životných podmienok Inštitútu Wuppertal, ostatné skupiny o nich diskutovali slobodnejšie. Občania dokázali riešiť svoje vlastné pohľady prekvapivo dobre a hodnotiť nápady pre Wuppertal v zmysle spoločného dobra. Hlavným dôvodom bolo to, že nápady, ktoré mali v prvom on-line prieskume najviac facebookových „lajkov“, neboli tie, ktoré sa dostali na prvé miesto po kontrole všeobecného dobra. Nápad, ktorý mal najviac facebookových „lajkov“, bol dokonca už zastúpený v TOP 30. Bolo obzvlášť zaujímavé sledovať ako mnohí moderátori nápadov hodnotili svoje vlastné nápady, teraz ich mali posudzovať z perspektívy spoločného dobra. „Sám som predložil projekt, ale na konci ďalšieho projektu som dal viac bodov, pretože som zistil, že tento projekt prispieva viac k spoločnému dobru než môj,“ povedal účastník občianskeho workshopu vo Wuppertale.

Kontrola spoločného dobra vo Wuppertale ukázala, že spoločné dobro možno využiť ako úroveň hodnotenia pre blaho spoločnosti, ako veľmi obohacujúcu metódu pri participácii verejnosti. Na rozdiel od častej kritiky, že občania majú svoje vlastné záujmy, pokiaľ ide o participáciu občanov, kontrola verejného blaha vo Wuppertale ukázala, že občania dokážu hodnotiť myšlienky projektu z pohľadu komunity.

Zdroj: https://www.zebralog.de/blog/wie-buergerinnen-zu-gemeinwohl-checkern-werden

Autor blogu:

Miroslav Šimkovič

Zaujíma ma osobný rast a rozvoj, psycho-sociálny aktivizmus a idea hlbokej demokracie, ako ju rozvinul Arnold Mindell, zakladateľ procesovo orientovanej psychológie. Od r. 2013 sa aktívne venujem participatívnemu rozpočtu v Banskej Bystrici. Rád čítam, pozerám filmy a počúvam hudbu rôznych žánrov, mám rád more, chutné jedlá, kávu a čokoľvek, čo je potravou pre dušu…