BLOG | 18.12.2017

Peter Rusnák: Ako merať kvalitu života?

Kvalitu života ovplyvňuje veľmi veľa faktorov. Medzi tie najhlavnejšie patrí životná úroveň a životné prostredie. Mesto nemá priame nástroje na ovplyvňovanie životnej úrovne, ale má nástroje pre zlepšenie kvality životného prostredia. Z nich sú asi najvýznamnejšie doprava, energetika a dostupnosť a kvalita verejných služieb – vzdelávania, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, kultúry, športu, rekreácie, zelene…

 

Základom merania kvality života z hľadiska tvorby mestského prostredia sú štandardy verejných služieb. Nadstavbou je ich kvalita a dostupnosť. 

Štandardy hovoria o tom, koľko je lekárov na 10.000 obyvateľov, koľko miest v zariadeniach sociálnych služieb, v materských škôlkach, základných školách je na 1.000 obyvateľov, koľko stoličiek je v kultúrnych zariadeniach, koľko m2 detských ihrísk, športovísk, zelene je na 1.000 obyvateľov. Každé mesto sa usiluje o to, aby malo dostatok kapacít pre svojich dôchodcov, deti, mládež, sociálne i zdravotne znevýhodnených, aby poskytlo obyvateľom dostatok plôch pre parkovanie, šport, voľný čas, zeleň a možností pre kultúrne vyžitie.  Hlavným nástrojom pre zabezpečenie kapacít verejných služieb a ich dostupnosti  je územný plán. Ako kvalitne je urobená koncepcia rozvoja mesta, taká je aj kvalita života obyvateľov

Problémom je, že sme sa rozhodli rozvoj nášho mesta realizovať formou budovania satelitov rodinných domov na developerskom princípe a spoliehame sa na to, že občiansku vybavenosť pre týchto obyvateľov poskytuje vlastné doterajšie zastavané územie mesta. Súkromný investor nezohľadňuje potrebné štandardy vybavenosti, napríklad zelene, ihrísk, materských škôlok… Dokonca tieto satelity nie sú dostupné ani verejnou dopravou a tak ich obyvatelia sú odkázaní na dochádzku za verejnými službami – hlavne materskými škôlkami a základnými školami, autom.  To má výrazný vplyv nielen na dopravné preťaženie mestských komunikácií, ale aj na kvalitu životného prostredia.

Mesto posudzuje potreby kapacít verejných služieb zo sektorového hľadiska – vie koľko potrebuje mať miest v škôlkach, školách, domovoch dôchodcov… a snaží sa tieto potreby zabezpečiť. Neriadi sa však územným princípom. Neskúma, v ktorej mestskej časti tie kapacity chýbajú, len sleduje, či je dostatok kapacít na úrovni mesta z hľadiska celkového počtu obyvateľov. To znamená, že takýmto rozhodovaním znovu podporuje len využívanie dopravy na zabezpečenie dostupnosti verejných služieb.

Pritom pre dostupnosť verejných služieb platia tiež určité pravidlá. V mieste svojho bydliska by každý občan mesta mal mať v pešej dostupnosti parkovanie, ihriská, verejnú  zeleň, škôlku, školu, lekára, priestory pre záujmovú, klubovú a kultúrno-spoločenskú činnosť… Ak to má, zvyšuje sa jeho kvalita života, nemusí využívať pre dochádzku za týmito službami auto a tak prispieva aj k zvyšovaniu kvality životného prostredia mesta. Okrem toho sa tak ušetria i veľmi nákladné a vysoké investície do zvyšovania a rozširovania prepravných kapacít cestných komunikácií.

Je zrejmé, že sme sa vydali úplne zlou cestou rozvoja nášho mesta. Rozhodli sme sa ísť cestou zvyšovania prepravnej náročnosti, čo nám spôsobuje dopravné kolapsy a stresy. Preto stojíme pred výzvou investovať veľké finančné prostriedky do skapacitnenia dopravných komunikácií. A na to mesto nemá zdroje…a ani dostatočné koridory. Ideme teraz vynaložiť obrovské peniaze – však sú z eurofondov, čo na tom, do projektu udržateľnej mobility, len preto, lebo sme zle naprojektovali rozvoj nášho mesta.

Vráťme sa teda k tvorbe mesta pre ľudí a nie pre developerov. Vráťme sa ku klasickému územnému princípu a dobudujme v mieste bydliska každého obyvateľa to, čo tam chýba, to, čo potrebuje ku každodennému životu. Berme si príklad z obchodníkov, tí majú územie mesta perfektne pokryté svojim predajňami. Všade kde bývate máte v pešej dostupnosti obchod. Tak prečo nemať aj ostatné základné služby? Čo to praktický znamená? Že Mesto by malo sledovať po územných jednotkách štandardy základnej vybavenosti a dobudovávať ich tak aby všetci obyvatelia mali rovnakú kvalitu života v mieste svojho bydliska.

V minulej časti sme si povedali, čo sú a aké sú tie základné územné jednotky – okrsok, štvrť, obvod. Teraz, ak hovoríme o kvalite života v meste, tak by sme si mali povedať, čo na ktorej úrovni meriame, či riešime, aby sme všetkým našim občanom zabezpečili rovnakú dostupnosť verejných služieb a teda aj kvalitu života.

Okrsok – je základná územná jednotka mesta a mala by poskytovať základné potreby obyvateľov v pešej dostupnosti. Preto, aby sme vedeli navzájom posúdiť kvalitu a úroveň týchto služieb, musíme mať pre porovnanie vytvorené ich štandardy. Pre okrsok sú to hlavne kapacity parkovania, m2 zelene, ihrísk, športovísk, počet miest v materských a základných školách na 1.000 obyvateľov.

V mestskej štvrti porovnávacie štandardy tvoria počet lekárskych miest, počet miest v denných zariadeniach sociálnych služieb, počet miest v základnom umeleckom školstve, počet miest v kultúrnych, osvetových, občianskych a voľno-časových zariadeniach na 1000 obyvateľov.

Na úrovni obvodu meriame v podstate tie isté štandardy ako na úrovni mestskej štvrte, ale do údajov zahŕňame aj obyvateľov a služby v pôvodných obciach, ležiacich na území mestského obvodu, teda Výboru.  Okrem toho sa v tejto úrovni merajú aj a vyhodnocujú štandardy a kapacity knižníc, rekreačnej a športovej vybavenosti, verejných parkov a lesoparkov na 1000 obyvateľov.

V úrovni mesta potom meriame štandardy v počte miest na stredných odborných školách, v nemocniciach, sociálnych ústavov, kinách, divadlách, galériách, múzeách…

Porovnávanie štandardov vybavenosti medzi jednotlivými okrskami, mestskými štvrťami a obvodmi slúži predovšetkým na meranie a porovnávanie základných ukazovateľov kvality života v jednotlivých územných celkoch. Ale je aj základným ukazovateľom pre alokovanie investícií. Ak o zabezpečení štandardov verejných služieb rozhodujeme len na úrovni celého mesta a nie na základe konkrétnych potrieb v jednotlivých územných celkoch, nezabezpečujeme spravodlivú obsluhu a dostupnosť verejných služieb pre všetkých obyvateľov mesta.

 

 

 

 

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.