Najvážnejším problémom zavádzania parkovacej politiky je, že nemáme toľko parkovacích miest, koľko sa vydá rezidenčných kariet. Ten kto príde neskôr, blúdi po celom sídlisku, aby našiel voľné miesto a keď ho nenájde zaparkuje na trávniku, alebo nelegálne na ceste tým, že nedodrží 6 metrovú šírku vozovky. Mesto tento problém registruje, je benevolentné voči nelegálne zaparkovaným a má záujem dobudovať chýbajúce parkovacie miesta. Rieši to však tak, že zaberá plochy zelene a buduje asfaltové stánia. To je úplne v rozpore s opatreniami voči zmene klímy a novými trendmi i vlastným dokumentom APMA. Okrem toho to nie koncepčný a správny postup, lebo v meste narastá stupeň motorizácie a voľné plochy sa nedajú nafukovať a narazia na limit tejto formy riešenia zvyšovania počtu parkovacích miest.
Je len logické, že keď Mesto zvolilo tento prístup (vychádzajúci v ústrety majiteľom aut), že nastane etapa, keď deficit parkovania sa už nebude dať riešiť záberom voľných plôch a zelene a bude sa musieť pristúpiť k výstavbe parkovacieho domu. Tu nastanú dva závažné problémy:
- neostane miesto pre vybudovanie parkovacieho domu, lebo všetky voľné plochy sa zastavali parkoviskami a Mesto nevytvorilo v koncepcii parkovacej politiky územnú rezervu pre parkovací dom,
- narazí to na odpor obyvateľov, lebo si navykli na súčasný spôsob rozširovania parkovacích miest.
Keď si uvedomíme, že počet aut ročne narastie, čo len o jedno % tak v praxi to znamená, že pri súčasnej potrebe napr. 500 parkovacích miest, ročne budeme musieť dobudovať 5 parkovacích miest. Na to už nebudeme mať územnú rezervu. Musím rátať aj s tým, že výhľadovo bude potrebné na 1 byt jedno parkovacie miesto. V súčasnosti máme zhruba od 0,50 po 0,80 parkovacích miest na 1 byt.
To znamená, že by sme mali v rámci parkovacej politiky, riešiť tento problém komplexne a rátať aj s umiestnením parkovacieho domu a to pre cca 30% potreby parkovacích miest.
Keď som sa zodpovedného pána viceprimátora opýtal dokedy mieni Mesto riešiť potreby parkovacích miest asfaltovaním trávnikov a začne konečne budovať aj parkovacie domy, tak mi nevedel odpovedať a zmenil tému. Dokonca mi povedal, že žijem v nejakom paralelnom vesmíre. To asi preto, že chcem riešiť problémy ľudí a mesta a nie vedenia radnice.
Priznám sa, že to s nim nebol môj prvý konflikt v rámci parkovacej politiky. V marci som podal na Mesto podnet na úpravu parkovacej politiky v Radvani, ktorá zvýhodňovala majiteľov prvého auta, tak, že by boli pre nich vyhradené parkovania na ulici pred vchodmi do bytového domu. Vzdialenejšie parkoviská by boli vyhradené pre majiteľov druhého auta a najvzdialenejšie pre ostatných.
Tento princíp hierarchizácie parkovania pán viceprimátor odmietol, lebo nikde na Slovensku sa to tak nerobí a vraj by vniesol do územia chaos. Tento návrh by však naopak vniesol do územia poriadok a zabezpečil by každému, čo si zaplatil za rezidenčnú kartu isté vyhradené parkovacie miesto. Eliminoval by hľadanie voľného miesta a usporil by náklady na parkovacie automaty a znížil emisie z dopravy.
Lenže parkovacia politika sa asi nerobí pre ľudí, ale pre zjednodušenia pracnosti úradníkov a kontroly.
