Pred pár rokmi som kontaktoval mestský úrad s návrhom, že by Mesto ušetrilo niekoľko desaťtisícov eur, keby sa zrušilo vydávanie Radničných novín.
Na môj podnet zareagovali kompetentní nasledovne:
Rozhodli sme sa ponechať tlačenú verziu pre obyvateľov, ktorí nemajú možnosť získavať informácie prostredníctvom internetu.
Moja poznámka: Materiály prikladané ku návrhu rozpočtu mesta neobsahujú žiadne konkrétne vysvetlenie, ako sa k takémuto záveru dospelo. Myslím tým tvrdenie Mesta, že existuje veľmi veľké relevantné množstvo čitateľov, ktorí údajne „nepoužívajú internet“.
Povedzme, že je to naozaj pravda, že jestvuje veľmi veľa seniorov, ktorí majú o komunálnej politike správy iba z mestského periodika. To potom ale otvára ďalšiu otázku – Radničné noviny by mali pôsobiť ako verejnoprávne médium, nie ako tlačové oddelenie radnice. Sama radnica priznáva, že ich vlastné periodikum je jediným zdrojom informácii pre relevantné množstvo voličov.
Sú Radničné noviny verejnoprávne?
Otázku si možno položiť z dvoch uhlov pohľadu:
- spôsob tvorby obsahu
- analýza samotného obsahu
Spôsob tvorby obsahu
Touto otázkou sa nedávno zaoberala organizácia Transparency International (TIS). Tá na slovenské mestské úrady rozposlala dotazník, pričom otázky sa týkali práve tvorby miestnych radničných tlačovín. Svoje zistenia publikovali vo svojom blogu na Denníku N. Banská Bystrica v ňom v otázke nezávislosti redakčnej práce skončila na chvoste (viď infografika TIS).
Mne osobne v blogu organizíácie TIS chýbal nejaký konkrétny popis metodiky, podľa ktorej jednotlivým mestám prideľovali body. Kontaktoval som teda samotnú organizáciu. Odpísal mi Ľuboš Kostelanský (TIS) s tým, že podobnú otázku mu už poslalli aj zo samotných banskobystrických radničných novín. Pán Kostelanský mi teda preposlal odpoveď, ktorú bol zaslal aj na mestský úrad:
Vážená pani Károlyová,
ďakujeme za Vašu reakciu na našu najnovšiu analýzu, ktorú sme včera zverejnili vo forme blogu a statusu na sociálnej sieti. Dovoľte, aby som zodpovedal na Vaše otázky.
Uvedená analýza iba predchádza samotnému štvrtému hodnoteniu užitočnosti radničných novín sto najväčších samospráv. Výsledky tohto veľkého hodnotenia chceme zverejniť začiatkom budúceho roka. Banská Bystrica patrila pri ostatnom hodnotení v roku 2021 k najlepším samosprávnym periodikám. Verím, že sa jej túto pozíciu podarí obhájiť.
Aktivita, na ktorú reagujete súvisí s našou snahou otvoriť verejnú diskusiu o podmienkach, v akých vznikajú radničné noviny, ktoré dnes patria k najvplyvnejším lokálnym médiám. Zároveň chceme tieto skutočnosti aspoň malou mierou zohľadniť aj pri samotnom veľkom hodnotení radničných novín.
Samotné hodnotenie sme oproti minulosti inovovali, keď pridávame dva indikátory. Prvý je pozitívny a bude odmeňovať samosprávy za kvalitu redakčného procesu. Druhý nový indikátor si bude zase všímať prípadný PR charakter spravodajských textov, čo vnímame ako hlavné negatívum dnešných radničných novín.
Oba indikátory len doplnia doterajšie hodnotenie, kde si všímame množstvo plochy, ktorú noviny venujú samosprávnym témam, prípadnú nadmernú prezentáciu čelných predstaviteľov samospráv, poskytovanie priestoru pre alternatívne názory alebo aj prípadné zneužitie radničných novín na kritiku oponentov bez náležitého priestoru na vyjadrenie druhej strany.
Čo sa týka našej analýzy, kde sme Vašu samosprávu priradili k tým s najmenej vyhovujúcimi podmienkami na dobrý výkon novinárskeho povolania. Ide v zásade o jednoduché hodnotenie, ktoré vychádza z údajov, ktoré nám samosprávy poskytli v lete, v dotazníku zaslanom ako infožiadosť.
Pri Banskej Bystrici hodnotíme negatívne, že v prípade Radničných novín nie je zriadená redakčná rada a noviny nemajú redakčný štatút, ktoré by umožňovali kvalitné nastavenie redakčného procesu.
Rovnako sme hodnotili negatívne, že redakcia – tvorcovia novín nemajú plnú redakčnú slobodu, teda nemajú právo konečného rozhodnutia o uverejnení článku, navyše v tomto prípade má v zmysle vášho dotazníka kompetenciu rozhodovať aj vedenie mesta.
Ďalším negatívom z nášho pohľadu je, že noviny tvorí priamo aj hovorca mesta, čo považujeme za horší model, pretože v tomto prípade je redaktor novín v konflikte záujmov, ktorý sťažuje jeho prácu.
Takéto naše hodnotenie však neznamená, že obsah Radničných novín nemôže byť kvalitný, čo môže ukázať naše nasledujúce hodnotenie. Naopak, aj formálne kvalitne nastavený redakčný proces, nemusí v praxi viesť k dobrému obsahu.
Na náš materiál sme zaznamenali množstvo reakcií a sme radi, že sa nám podarilo otvoriť diskusiu o tejto téme. Tiež by sme chceli samosprávam v blízkej dobe ponúknuť vzorový redakčný štatút, ktorý môže byť pomôckou pri nastavovaní pravidiel. Možno by mohol byť inšpiráciou aj pre Vás.
Ak by ste mali ďalšie otázky, rád ich zodpoviem. Držím Vám palce vo Vašej práci.S pozdravom
Ľuboš Kostelanský
Projektový koordinátor || Project coordinator
Transparency International Slovensko
Dovetok: témou sa bude zaoberať aj Komisia MsZ pre modernú samosprávu na rokovaní dňa 4.12.2025 (navrhol som zaradiť tento bod do programu).
Je obsah novín vyvážený?
S touto otázkou som sa pred týždňom obrátil na mestských poslancov (presnejšie povedané na vedenia ich klubov). Do termínu mi odpísal iba Matúš Molitoris:
„Navrhoval som tento rok znížiť periodicitu pre viacero vecí a hlavne neplnenie si povinnosti z pohľadu verejnoprávnosti, vyváženosti a transparetnosti„.
Na môj email zareagoval aj poslanec Pavol Katreniak (Banskobystrická alternatíva) s tým, že o téme budú najprv diskutovať v poslaneckom klube, potom sa prihlásia so svojim stanoviskom.
Podrobnejšie informácie o mojej ankete nájdete na konci tohto blogu v časti „oslovené poslanecké kluby“.
Ku téme sa vyjadril aj poslanes Ľuboš Vrbický v poslaneckej rubrike Radničných novín.
„V novembrovom čísle sme si prečítali jednostranné, nevyvážené informácie o mestskom parku.“ Spracovanie tejto témy na sociálnych sieťach kritizovala aj aktivistka Meggie Kováč Mergová (chýbalo jej spomenutie občianskej angažovanosti, ktoré predchádzalo rozhodnutiu prizvať ďalších odborníkov do diskusie o mestskom parku).
S nevyváženosťou Radničných novín mám problém aj ja – sám som bloger a venujem sa témam, ktoré sa v oficiálnych médiách Mesta neobjavujú – neúspešný tender na plán mobility, chýbajúce otvorené údaje v zmluvách mesta, či netransparentné obstaranie parkovacieho informačného systému v roku 2024.
Spomenutá organizácia Transparency Intenrational sa nevenuje len redakčnému procesu (o tom sme hovorili vyššie) ale aj samotnému obsahu novín. Ich posledný monitoring mestských periodík pochádza z roku 2021. Výsledok ich hodnotenia možno nájsť na na webstránke organizácie v sekcii „Hlásne trúby“ – link. Štatistiky TIS vtedy ukázali, že Banská Bystrica skončila ako druhá najlepšia za Košicami.
Rubrika pre poslancov
Mestský úrad: V Radničných novinách dostávajú priestor nielen zástupcovia samosprávy, ale aj mestskí poslanci,
Moja odpoveď úradu (rok 2021): poslanci v tejto rubrike dostávajú slovo podľa abecedy – čítate správne – nie podľa odbornej príslušnosti na danú otázku, ale podľa abecedy. Otázky sa kladú v tomto duchu:
„mesto úspešne zrealizovalo to a to. Vážení poslanci, ako to vnímate?“
Zo strany redakcie mi chýba snaha otvoriť nejakú dilemu, kde by názor poslanca mohol byť zaujímavý.
Ja osobne by som dal poslancom väčšiu voľnosť, aby mohli písať o akomkoľvek probléme, nielen o tom, ktorý je práve „témou čísla“. Zároveň by som členom MsZ umožnil „spojiť stĺčepky“ – teda poslanci by mohli napísať aj dlhší, súvislejší článok, ktorý by mohol ísť v téme viac do hĺbky. Samozrejme, musela by byť pritom zachovaná proporcionalita – teda ak by sa pod článok podpísali napr. štyria poslanci, mohol by byť rozsah textu štyrikrát väčší, akoby článok písal jeden poslanec.
Poslanci MsZ (páni Molitoris, Vrbický, Katreniak) ma takisto upozornili, že z mestského úradu dostali takúto správu o zrušení poslaneckej rubriky v roku 2026:
“ Je zvykom, že na obdobie pred komunálnymi voľbami, do ktorého práve vstupujeme, sa rubrika dočasne preruší. Obnovíme ju opäť po voľbách a začneme od začiatku abecedy.“
Ja osobne by som išiel opačným smerom a priestor pre členov MsZ by som pridával, nie skracoval. Podobne sa správajú aj celonárodné verejnoprávne médiá. Pred voľbami môžeme v RTVS sledovať viac politických relácií s extra-časom pre jednotlivých kandidátov. Ja si dokonca myslím, že tesne pred voľbami by priestor v Radničných novinách mali mať všetci kandidáti, nielen tí, ktorí už poslancami sú. A to aj za cenu, že ostatné rubriky by museli ísť (pre nedostatok miesta) na čas bokom. Predstavujem si to tak, že v každom volebnom obvode by sa distribuovala špeciálna verzia novín, v ktorých by sa ľudia mohli zoznámiť s kandidátmi príslušného obvodu.
Rubrika pre neúspešných kandidátov na primátora
Ja by som s pluralitou zašiel ešte ďalej – v novinách by som dal priestor aj neúspešným kandidátom na primátora mesta. Myslím akýsi „bonusový“ priestor – nie účasť v poslaneckej rubrike.
Ide mi o to, násjť nejaký pevný algoritmus, ako zabezbepčit pluralitu mestských periodík. Nepáčilo by sa mi, keby sa redakčná rada tvorila len podľa nejakých floskúl typu „musí ísť o nezávislé novinárske osobnosti“ alebo niečo v tom zmysle. Ak by sa dal priestor pre neúspešných kandidátov, tak by sa vychádzalo z výsledkov volieb, teda z vôle ľudu. To je podľa mńa celkom dobrým východiskovým bodom pre zabezpečenie plurality názorov.
Protiváha ku Radničným novinám
Opozičné poslanecké kluby spolu s aktivistickou scénou vydávajú svoj vlastný občasník, ktorý sa volá Bystrické novinky – link.
V nich sa už Bystričania mohli dočítať o rôznych témach, napr. o neúspechu banskobystrickej MHD, chýbajúcom dizajn-manuále verejných priestorov resp. aj o opozičných návrhoch ku politike dostupného bývania.
Ani tento občasník samozrejme nespĺňa kritériá verejnoprávnosti, predstavuje totiž názory zostavovateľov a oslovených odborníkov. Voličom teda odporúčam čítať oboje novín a potom si urobiť vlastný úsudok. Samozrejme, jedná sa o nerovnú súťaž – názory Jána Noska a jeho tímu z radnice sú šírené z peňazí daňových poplatníkov, kým opozičné noviny si zostavovatelia musia financovať sami a sami si ich zrejme musia aj rozniesť (prípadne za pomoci priaznivcov).
Oslovené poslanecké kluby
V blogu spomínam, že poslancom MsZ som zaslal akési otázky na danú tému. Email som adresoval vedeniam poslaneckých klubov (predsedom a podpredsedom) a poslancom bez klubovej príslušnosti aj individuálne. Email som odoslal 24.11.2025 ráno, pričom uzávierku odpovedí som určil na 30.11. (vrátane). Na email zareagovali len dvaja poslanci – Matúš Molitoris a Pavol Katreniak. Pán Katreniak sa mi ospravedlnil, že tento týždeň je veľmi zaneprázdnený a tému chce taktiež prediskutovať so svoji poslaneckým klubom. Dnes (2.12.) mi napokon poslal pomerne rozsiahly postoj na túto tému. Doplňujúce stanovisko mi dnes poslal aj Matúš Molitoris. Daný termín uzávierky už ale nebudem porušovať, ale každopádne platí, že všetkými postojmi sa budem zaoberať na štvrtkovom zasadnutí komisie MsZ (členom prepošlem všetky stanoviská bez ohľadu na to, kedy mi prišli). K téme sa môžem vrátiť v nejakom svojom budúcom blogu.
- ilustračné foto – zdroj – obálka posledného vydania Radničných novín
