pred vyše rokom (26. januára 2022) pani poslankyňa Kasová, predsedníčka Komisie výstavby MsZ písala o negatívnych dôsledkoch úbytku počtu obyvateľov na rozpočet mesta. Apelovala na to, že to nie je prírodný jav a že s tým treba niečo robiť. Tento problém sa dotýka nielen všetkých krajských, ale jaj množstva okresných miest. Mestám ubúdajú obyvatelia, znižujú sa ich príjmy a zvyšujú sa im výdavky.

 Problematikou zlepšenia ekonomickej situácie a zvýšenia príjmov samospráv sa zaoberalo aj veľa príspevkov na facebooku. Ako by sa mohol tento jav riešiť prostredníctvom plnenia rozvojového programu mesta som písal v blogu: https://bbonline.sk/blog/preco-nam-klesa-pocet-obyvatelov/. Teraz sa na to pozrieme z ďalších dvoch uhlov pohľadu.

 Riešenie z hľadiska štátu

Riešenie zvýšenia príjmov miestnych samospráv z pohľadu národnej úrovne je dvoch rovinách. Prvú predstavuje navýšenie podielov verejných zdrojov na samosprávy. U nás je v rámci EÚ jeden z najnižších. Štát centralizuje vo svojich rukách nadpriemerné množstvo verejných zdrojov a rozhoduje komu z nich dá. Pritom ich alokuje na rezortnom princípe, bez zohľadnenia možnosti ich synergického spolupôsobenia. To je možné považovať za hazardovanie s verejnými financiami. Je teda na samosprávach, aby si od štátu vydobili zvýšený podiel verejných zdrojov, aby neboli odkázaní na dotácie a domáhania sa podpory od vlády..

Druhú rovinu predstavuje neefektívna vysoká atomizácia obcí, čo zbytočne zvyšuje náklady, ale aj nezabezpečuje kvalitný výkon kompetencií miestnej samosprávy. Podľa našej legislatívy všetky obce u nás – či Banská Bystrica, alebo Kynceľová, majú rovnaké kompetencie. Štát nechce zvyšovať podiel verejných financií a vraví, že ak budú obce spolupracovať a zriaďovať si spoločné úradovne, ušetria a zvýšia kvalifikovanosť a odbornosť svojich rozhodnutí i riadenia rozvoja. Tento dobrovoľný proces spolupráce sa u nás nedarí efektívne rozvinúť. Vznikajú síce nejaké spoločné úradovne, hlavne v oblasti sociálnych vecí, životného prostredia a stavebnej činnosti, ale nie je to dostatočné z hľadiska riadenia rozvoja územia zabezpečenia dostupnosti a kvality verejných služieb.

V Čechách to majú vyriešené tak, že majú tri kategórie obcí a každá má rozdielne kompetencie. Malé obce zabezpečuje hlavne údržbu a využitie majetku, obslužné obce sú vlastne centrom základného vzdelávania a základných služieb v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti i kultúry. Okresné mestá majú najvyššie kompetencie a zabezpečujú kompletný potrebný rozsah vybavenosti a služieb obyvateľom pre celý okres.  Podľa úrovne kompetencií majú teda obce aj diferencované výšky sadzieb príjmov na počet obyvateľov.  Takto nevznikajú medzi obcami napätia, kto na koho dopláca a nie je problém ani v dezurbanizácii, lebo okresné mesto má podiely príjmov na verejné služby podľa počtu obyvateľov okresu.

U nás sa štát spolieha, že máme tak vyspelé samosprávy, že si to medzi sebou vyriešia na základe obojstranne výhodnej spolupráce na dobrovoľnom princípe. Štát stále nenabral politickú odvahu riešiť tieto problémy reformou miestnej samosprávy prostredníctvom municipalizácie. Obce sa však bránia zlučovaniu. Vytvárajú si síce miestne združenia obcí – mikroregióny, ale len za účelom realizácie konkrétnych spoločných projektov. Ešte v žiadnom si nevytvorili spoločné zdroje na regionálny rozvoj a zabezpečenie základných verejných služieb, ba dokonca ani len na spoločné riešenie napr. účtovníctva. O spoločnom plánovaní rozvoja obcí je možné hovoriť len v rámci rozvoja vidieka prostredníctvom miestnych akčných skupín.

Lokálne možnosti riešenia

Obce sa bránia zlučovaniu, ale nie sú schopné ani na dobrovoľnom princípe vytvárať partnerstvá a spoluprácu pre kvalitný rozvoj a zabezpečenie verejných služieb. Aj strategické plánovanie funkčných mestských oblastí nie je postavené na meraní štandardov a deficitov kapacít verejných služieb v rámci najbližšieho okolia jadrových miest ťažísk osídlenia. Proste naše plánovanie nie je postavené na exaktných dátach pre zabezpečenie kvalitných a dostupných verejných služieb pre každého obyvateľa bez ohľadu na to, kde býva. Stále u nás pretrváva princíp súťaže pri ich lokalizovaní a nie relevantné údaje  o deficitoch a prebytkoch. Akurát sme sa naučili klasifikovať deficity pri cestách, mostoch a chodníkoch podľa lokalít. O kapacitách a dostupnosti verejných služieb napr. v rámci okresu, ale ani funkčnej mestskej oblasti, už potrebné údaje a štandardy vybavenosti nemáme. A ak vieme aj deficit v kapacitách napr. materských škôlok, neumiestňujem ich podľa toho, kde v meste chýbajú, ale kde to vieme bezproblémovo realizovať.

Aké sú teda možnosti čelenia úbytkom obyvateľov a financií a nárastu výdavkov v našom meste? Určite nie je správnym riešením, aby sa úbytok financií  a nárast výdavkov riešil zvýšeným zaťažením obyvateľov mesta formou navýšenia miestnych daní a poplatkov. To je tá najjednoduchšia cesta, ale nie celkom spravodlivá. Existuje a iná, síce je omnoho náročnejšia a zložitejšia, avšak spravodlivá. Je na to len jeden správny recept – spolupráca mesta s okolitými obcami – najlepšie v rámci celého okresu. Mesto je pracoviskovým, ale aj obslužným centrom celého okresu. Ľudia z vidieka dochádzajú do mesta za prácou a službami, zaťažujú dopravu a služby v meste musia byť nadimenzované aj na potreby obyvateľov vidieka. Neostáva nám teda iná cesta, ako spoločne naplánovať, na základe podrobného mapovania, rozvoj bývania a verejných služieb, vrátane verejnej dopravy v rámci celého okresu. Na tomto základe bude potrebné urobiť dohodu o deľbe obcí na zabezpečovaní spoločných funkcií, čo už bude len krok k tomu, aby sa vyčíslili ich podiely na financovaní verejných služieb. Takáto dohoda o prerozdelení a zabezpečení verejných služieb by mala byť aj východiskom pre výber investícií financovaných prostredníctvom eurofondov.

Je to náročná cesta, ale vzhľadom na súčasný legislatívny stav, nemáme inú možnosť len dobrovoľnú spoluprácu a vzájomnú dohodu všetkých obcí, ale nielen v oblasti delegovaných kompetencií od štátu, ale aj v originálnych. Iniciátorom tohto postupu by určite malo byť mesto. Výhodou k takémuto prístupu je fakt, že existuje aj inštitucionálna forma pre túto spoluprácu a to je Združenie miest a obcí Slovenska banskobystrického regiónu (ináč veľmi mätúci názov) a malo by to byť jeho programom.

 

 

Autor blogu:

Peter Rusnák

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta.