BLOG | 20.12.2017

Peter Rusnák: Aké by malo byť územné členenie?

Nové územné členenie mesta má v prvom rade zohľadniť miestne špecifiká, prispieť k upevneniu lokálpatriotizmu a identity a vytvoriť podmienky pre objektívne vzájomné porovnávanie mestských celkov  a spravodlivé prerozdeľovanie financií a investícií do verejných služieb. Zároveň by malo vytvoriť podmienky a predpoklady pre vyššiu účasť verejnosti na správe vecí verejných.

 

Mesto už v tomto volebnom období vykonalo určité zmeny v územnom členení v prospech rešpektovania špecifík a identity. Vytvorili sa nové mestské časti Fončorda, Pršany a Uhlisko. Žiaľ stále nedošlo k rozdeleniu a premenovaniu mestskej časti Banská Bystrica, ktorej názov je totožný s názvom mesta, a ktorá má dve špecifické časti – staré mestonové mesto. Obe tieto časti sa zásadne od seba líšia a zaslúžili by si aj rozdielny prístup a teda aj vytvorenie samostatných mestských častí.

Druhým nedotiahnutým problémom je rozlíšenie vidieckych a mestských území, aby sme mohli vzájomne porovnávať kvalitu života obyvateľov, pri rešpektovaní špecifičnosti územia. Týka sa to predovšetkým nového vymedzenia mestskej časti Radvane, po odčlenení Fončordy a Pršian. Táto mestská časť pozostáva z mestskej hustej zástavby a z prírodného územia tiahnuceho sa až na hrebeň Kremnických vrchov. Vhodná by bolo aby sa táto mestská časť tiež rozdelila a to na časť mestskú – Radvaň  a časť vidiecku so špecifickou rekreačnou funkciou – Kremnické vrchy.

Takýmto riešením by sa počet mestských častí rozšíril zo súčasných  19 na 21, pričom 12 by malo vidiecky charakter a 9 mestský.

Aby sme to aj rozlíšili v terminológii, tak v štatúte mesta by sme mali použiť typologickú terminológiu a pre mestské časti – pôvodné obce Iliaš, Jakub, Kostiviarska,  Kremnička, Majer, Podlavice,  Rakytovce, Senica, Skubín, Šalková a Uľanka ako aj novonavrhovanú mestskú časť Kremnické vrchy zaviesť názov miestne časti.

A naopak pre koncentrovanom zastavanom území by sme mali z mestských častí vytvoriť mestské štvrte a to nasledovné:

  • Mestská štvrť Staré mesto, na území novovytvorených mestských časti Uhlisko a Staré mesto
  • Mestská štvrť Rudlová-Sásová, ktorú tvoria mestské časti Sásová a Rudlová,
  • Mestská štvrť Radvaň-Kráľová, tvorenú z novovytvorených mestských častí Kráľová, Pršany a Radvaň
  • Mestská štvrť Fončorda, tvorená novovytvorenou mestskou časťou Fončorda
  • Mestská štvrť Nové mesto, vytvorená na území novej mestskej časti Nové mesto

Pričom mestské štvrte Staré mesto a Radvaň-Kráľová majú polyfunkčný charakter s cca 12-15.000 obyvateľmi a mestské štvrte Fončorda a Rudlová-Sásová majú prevládajúcu obytnú funkciu s cca 20-25.000 obyvateľmi.

Špecifickou – vybavenostnou mestskou štvrťou je Nové mesto, kde je koncentrovaná nová mestská a nadmestská športová, školská a zdravotnícka vybavenosť a aj nové obytné lokality Belveder, Graniar, či Slnečné stráne.

Každá mestská štvrť by bola členená na mestské okrsky. Vhodné by bolo, aby tieto okrsky boli formované zdola, na základe vnímania miesta svojho bydliska, vlastnými občanmi a aby sa aj oni podieľali na tvorbe názvu mestského okrsku. Bolo by však žiaduce, aby okrsky boli sformované na základe ucelených vymedzených štatistických – základných sídelných jednotiek a ideálne by bolo keby predstavovali školský okrsok, alebo aspoň spádový obvod materskej škôlky.  Každý okrsok by bol reprezentovaný občianskou radou.

Mestské štvrte spolu s priľahlými miestnymi časťami by vytvárali mestské obvody. Na území mesta Banská Bystrica, v súlade s jeho vyváženým urbanistickým rozvojom a štyrmi rozvojovými osami mesta, by bolo vhodné vytvoriť 4 mestské obvody:

  1. Východný polyfunkčný mestský obvod – pozostávajúci z mestskej štvrte Staré mesto, a miestnych častí Majer, Šalková a Senica.
  2. Južný polyfunkčný mestský obvod – tvorený mestskou štvrťou Radvaň-Kráľová a miestnymi časťami Iliaš, Kremnička a Rakytovce.
  3. Západný obytný mestský obvod  – tvorený mestskými štvrťami Nové mesto a Fončorda a miestnymi časťami Kremnické vrchy, Podlavice a Skubín.
  4. Severný obytný mestský obvod – tvorený mestskou štvrťou Rudlová-Sásová a miestnymi časťami Uľanka, Jakub a Kostiviarska.

Mesto by teda celkom pozostávalo zo 4 mestských obvodov, tvorených 5-timi mestskými štvrťami a 12-timi miestnymi časťami.

Takýmto územným členením mesta i jeho novou terminológiou by sa zohľadnila nielen hierarchizácia a charakter mestských štruktúr a ich rozličné postavenie v sídelnej štruktúre, ale by sa vytvorili aj základné územné predpoklady pre aplikovanie nového lokalizmu a participatívnu správu veci verejných v súlade s novými európskymi trendmi v tvorbe miest.

Ostáva už len posledný krok – vymedziť volebné obvody. Najspravodlivejšie by bolo, ak by boli volebné obvody totožné s mestskými obvodmi a tie by boli zároveň aj územím Výborov. Tak by mali Výbory západného a severného mestského obvodu po 10 poslancov, južný 5 a východný 6.

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.