Nie je to ľahká úloha. Otvoriť dvere našej samosprávy smerom k verejnosti, keď boli doposiaľ zavreté na kľúč . A smerom k aktívnemu obyvateľstvu ,mimovládnym organizáciám, u ktorých bola naštrbená dôvera. Čo sa teda doteraz podarilo?
Záhadná skratka OGP
Prvá téma, bude OGP. Čo to je? OGP je anglická skratka Open Government Partnership, ktorá sa na Slovensku prekladá ako Inciatíva Otvoreného Vládnutia. Oficiálne sa jedná o iniciatívu s medzinárodným rozmerom, ktorá podporuje vlády a samosprávy zavádzať a implementovať v správe vecí verejných také prístupy, ktoré sú založené na princípoch spolupráce, participácie a transparentnosti. V našom prípade je to OGP Local – partnerstvo pre otvorené vládnutie v našom meste. Ešte pred vstupom do tohto projektu vznikla na MsÚ, zásluhou bývalého viceprimátora Milana Lichého, pozícia koordinátora pre participáciu. Prvou koordinátorkou sa stala Andrea Dolinská. Spolu s partnerskou organizáciou z mimovládneho sektora (podmienka podania prihlášky) Interaktívna škola urbanizmu a územného plánovania (IŠUP) a s jej predsedom Miroslavom Šimkovičom spracovali úspešný projekt, vďaka ktorému mesto získalo právo vstupu do celosvetového programu otvoreného vládnutia na miestnej úrovni.
Počas dvoch rokov bolo treba spracovať akčný plán a základnú stratégiu otvoreného vládnutia. Bola pandémia, preto sa stretnutia s verejnosťou diali online. Viedla ich nezisková organizácia Dialogue Centre. Zúčastniť sa mali možnosť všetci, priaznivci aj kritici. Keďže Banská Bystrica má veľa aktívnych ľudí a mnohí boli zvedaví alebo chceli vysloviť svoj názor, tak bola online forma úspešná. Vznikol Akčný plán OGP na dva roky. Zameral sa na inštitucionálne nastavenie a budovanie kapacít a tiež tvorbu stratégie otvoreného vládnutia na dlhšie obdobie (jeho základná stratégia je zverejnená na webe mesta).
Po odchode Andrei Dolinskej nastúpila na miesto koordinátorky pre participáciu Soňa Kariková z Dialogue Centre. Stretnutia pokračovali ďalej online a po zrušení covidových opatrení prebehol záver už osobne v Robotníckom dome. Stratégia bola odovzdaná mestu ako podrobný návrh, ktorý hovoril o cieľoch, opatreniach a aktivitách, z ktorých malo mesto vytipovať priority vzhľadom na rozpočet, kapacitné možnosti, a iné. Na webe mesta však vytipované priority nevidíme ani po pol roku od odovzdania. Nevidíme tam ani onakvejšie veci, aké to neznamená že neexistujú.
Počas tohto obdobia sa rozbehla aj participácia mesta s obyvateľmi pod názvom Živé témy. Jednou z nich bola aj akási náhrada chýbajúceho participatívneho procesu k plánom rekonštrukcie Mestského parku, ktorý pred prvým kolom vôbec neprebehol. Jednoducho ho odignorovali. Upozornili naň hlavne „mimovládky“ a aktivisti, ktorí prišli na procesné a legislatívne pochybenia, ktoré by sa pri revitalizácii tak významného priestoru NKP (národná kultúrna pamiatka), nemali diať. Predstavila sa nová štúdia, všetci šťastný tľapkáme. Ako jediný som si zrejme prečítal hodnotenia odbornej poroty ku všetkým súťažným návrhom. Vyhral úplne neznámi ateliér bez nejakých zásadných predchádzajúcich úspechov hotových prác. (Tentoraz to ale vypadá na zlyhanie odbornosti. Odborná porota zjavne nebola v obraze o situácii a nostalgii obyvateľov k tomuto priestoru. Porota si zjavne nenaštudovala stanovisko KPÚ čo speje k ďalším peripetiám. A participácia? Málo z rozhovorov s obyvateľmi sa pri výbere poroty odrzkadlilo vo víťaznom návrhu, nič v projekte nie z predstav a ideí predsedu komisie kultúry napr.) Zarazilo ma ,prečo má byť v historickom mestskom parku v pamiatkovej ochrane, v susedstve historického centra, problémom historizujúco pôsobiaci návrh.?!? Máme ďalšie zaplatené, pekné omaľovanky na park. Dôležitá je však výsledná realizácia. To je v našom malebnom mestečku problémová oblasť.
Ďalšou bola participácia vo vzťahu k projektu Zelené sídliská. Projekt zelených, sídliskových „oáz“ zasiahol geograficky i počtom zúčastnených väčšiu časť Bystrice. Vo viacerých častiach mesta si obyvatelia mohli naplánovať, čo by potrebovali na zlepšenie svojho sídliskového prostredia. Účasť bola slušná, ľudia mali záujem a aj dobré nápady. Stále sa však nemôžem zbaviť dojmu, že do projektu boli vytypované hlavne na lokality, ktoré už zelené sú (aj keď zjavne nedostatočne) a z výstupov jasne vyplynulo, že im chýba hlavne rutinná údržba a starostlivosť.
Ešte záhadnejšie a nezaujímavejšie skratky – IÚS UMR FMO
Od iniciatív sa teraz presuniem k dôležitej stratégii – k plánovaniu Integrovanej územnej stratégie funkčnej mestskej oblasti (IÚS FMO) pre naše mesto a okolité obce. Dajme stranou jeho dlhý a nám, bežným obyvateľom, nič nehovoriaci názov. Dôležitý je totiž jeho hlavný účel. A tým je zabezpečenie realizácie špecifických cieľov Programu Slovensko, efektívne využitie rôznych finančných nástrojov, zdrojov a programov EÚ. Jednoduchšie povedané , má to byť stratégia, ktorá povie, ako použijeme milióny eur, ktoré nám prídu v rámci priamej podpory z eurofondov na UMR (udržateľný mestský rozvoj ). Táto téma zdá sa byť viac neživá ako živá. Obsah stretnutí s verejnosťou sa opakuje jak stará platňa, informácie o stave plánovania sú nekonkrétne, naviac ani na mestskom webe klasicky toho veľa nie je. Stratégia vzniká už štvrtý rok a aj keď ministerstvo MIRRI vraj mení podmienky. My by sme snáď ale už mohli vedieť, kam naše mesto chce smerovať. Pozvánky chodia, ale pre neinformovanosť a zdĺhavé jednania prichádzajú na stretnutia len tí skalní a tých je veľmi málo. Jediné, čo ma v tejto súvislosti zaujalo, bola „hádka“ vedenia mesta so štátnym tajomníkom, ktorý na rozdiel od primátora videl budúcnosť aglomerácie v spoločnom rozvoji územia so Zvolenom. Na túto víziu sme však nepristúpili a vydupkali si postavenie „adekvátne“ krajskému mestu. Jeden z argumentov totiž bol, že prečo by sme sa mali „deliť“ s iným mestom o pridelené zdroje na čerpanie, keď žiadne iné mestá na Slovensku to takto spojené nemajú. To, že transport za prácou a štúdiom BB -ZV je denno-denný a zjavný, asi nie je dôležitý ukazovateľ nejakého trendu v území. (Alebo žeby bol problém v tom, že by do mestskej kasy, pri čerpaní peňazí, videl náhodou aj niekto iný?). Na webstránke mesta nájdeme aj súpis investičných zámerov. Je ich cez 100, ale akým spôsobom sa budú prioritizovať a realizovať…. Na koľko z nich sme pripravený a máme pripravenú dokumentáciu? Koľko nás to bude stáť, resp. koľko budeme žiadať? Snáď sa milo prekvapíme, keď toto kolo plánovania skončí a na konci mája nám predstavia vyhodnotenie výstupov.
(K tomuto len krátka poznámka. Aj z historického hľadiska bola Banská Bystrica označovaná ako Neosollium , v preklade Nový Zvolen. Dá sa predpokladať, že prepojenie a rozvojový potenciál týmto smerom bol už aj historický daný a prirodzený. Nuž ale srdce pána primátora ťahá prirodzene na Horehronie.)
O nezáujme, nedôvere a nízkej účasti
V Banskej Bystrici je stále množstvo aktivistov, dobrovoľníkov, občianskych združení, neziskoviek, neformálnych združení. Čo sa zmenilo? Klesá dôvera v to, že ako obyvatelia nemáme žiadne slovo, ktoré by si mesto vzalo za svoje? Sme pre mesto naozaj partnermi alebo len komparz? Kritici sú považovaní za hejterov (z angl. hate = nenávidieť). Potrebuje mesto k participácii len súhlasiacich?
Ako mesto (resp. jeho predstavitelia) podporujú participáciu okrem krásnych slov a obrázkov, keď tieto prestali fungovať? Naposledy sme zažili Ideathon – podujatie s malým dosahom. Čo nás má motivovať? Vidíme nepodané či neúspešné projekty, nemáme možnosť vidieť pozadie rozhodnutí a zmlúv, ktoré sú pre nás v našom meste a pre náš rozpočet nevýhodné. Otvorené vládnutie sa zatiaľ nekoná tam, kde naše vedenie mesta nechce. Koná sa tu konferencia, kde je jednou z tém transparentnosť , ale z pamäti sme stále nevytesnili prístup mesta k svojej mestskej spoločnosti, ktorá nevie dostatočne obhájiť spravovanie zimného štadióna. Je teda participácia v Banskej Bystrici len zásterka, aby sme sa mali čím chváliť? Alebo ju robíme, lebo to treba a robia to aj iní, s otvorenou možnosťou načerpať cez „participáciu“ ďalšie mimorozpočtové zdroje, európskych daňových poplatníkov?
Pred rokmi sme v participatívnom rozpočte boli trendsettermi. Iní k nám „chodili pre rozumy“. Mesto sa však oň pramálo zaujímalo, dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam v koordinačných radách poskytovalo minimálnu podporu. A teda záujem verejnosti klesal a klesal, až tak, že sa dnes mesto snaží o jeho akýsi reštart. I keď po informácii na stretnutí PR (participatíívneho rozpočtu), že či by nebolo lepšie ho na rok pozastaviť (čo v dôsledku znamená vyškrtnúť rozpočtovú položku a neprideliť naň peniaze), bolo treba niektorým ľuďom, čo za ním roky stáli a kreovali ho, takmer podať KPR (kardio-pulmonárnu resuscitáciu …ehm.. masáž srdca a dýchanie z úst do úst. Proste oživovanie).
Kto si pamätá zaplnené sály z jeho prvých rokov – Veľkú sieň v MsÚ a Cikkerku na Radnici? A dnes? Dnes pri participatívnom rozpočte zostávajú opäť len tí skalní. Vieme čo tento nezáujem a ľahostajnosť ľudí zrkadlí? Za mňa to vyzerá na vytvorenie možno dôležitej, no nezvládnutej úradníckej pozície. Dlhodobú a zanedbanú komunikáciu s obyvateľmi nemožno len tak oživiť! Neschopnosť vedenia je ťažké zakryť pár schopnými ľuďmi či nadšencami z radov obyvateľov a aktívnych komunít. Pachuť po proforma participačných „tanečkoch“ s Banskobystričanmi je tu stále a ostáva prítomná. Nehovoriac o tom, že všetci vieme, ako ťažko sa získava späť stratená dôvera ľudí, či človeka.
Na záver dve citácie
„Čím to je, že sa na Islande tak dobre žije, napriek polárnej zime a tme, dažďu a nevľúdnej klíme? Je to najmä vnútornou súdržnosťou krajiny, tie dobré sociálne putá a väzby v spoločnosti vytvárajú toto miesto dobré pre život. Na Slovensku naopak pokračuje rozpad spoločnosti na nezlučiteľné frakcie a veľmi veľkú úlohu pri tom zohráva stále väčší vplyv dezinformácií. No a na tomto poli totálne prehrávame. Komu sa tento problém podarí vyriešiť, tak miesto v dejinách má zaistené.
Zásadný problém je ten, že existuje očakávanie, že tento spoločenský problém vyrieši ´niekto´. Riešenie ale tak tu, ako aj na Islande príde až s konkrétnymi činmi kritickej väčšiny spoločnosti. To znamená že prácu na našej spoločnosti potrebujeme vykonávať každý. A to neustále. Život, demokracia, vzťahy, to všetko je práca. A všetci disponujeme silou, slobodou, talentom a prostriedkami, aby sme každý vo svojej práci pokračovali.“ (Roman Ktišlák)
„… Sme krajina, ktorá je pre-regulovaná, pre-predpisovaná, pre-vyhláškovaná (aj v prenesenom význame). My si vlastne sami zväzujeme ruky, aby sme potom triumfálne mohli oznámiť, že kto v čom robí (samozrejme len ten druhý) chybu. Mám neodbytný pocit, že v nás vo veľkom kumulatívne prevažuje potreba povedať nášmu okoliu, že „sa to nedá“ a ešte mať z toho aj pocit zadosťučinenia. A že je to v nás akosi spontánne mocnejšie, ako hľadať riešenia, alebo sa aspoň o to pokúsiť. Zabudnite na EÚ, tá za posledné roky svoje povoľovačky, aj vďaka covidu, vďaka vojne, zjednodušila ako nikdy… To my sami máme medzi sebou kritickú masu expertov, ktorí dokážu vymyslieť ďalšie a ďalšie „kontrolné opatrenia“. (Peter Švec)
Nuž… A svet medzitým okolo nás fičí na inováciách.
Ale ako sa hovorilo už pred 100 rokmi:
„Za živa v Bystrici, po smrti trebárs aj vo Zvolene.“
_____________________________________________________________________
Použité skratky: OGP, IŠUP, UIS UMR FMO, NKP, KPR, PR, MIRRI. Tak čo, pamätáte si ich všetky? 😉
