Časť druhá: Občania v akcii
Písal sa rok 1999, keď pri dverách môjho bytu zazvonila jedna pani, ktorú som nepoznala. Hneď na prvý dojem mi bola veľmi sympatická. Predstavila sa ako zamestnankyňa Centra komunitného organizovania, ktoré malo sídlo v Banskej Bystrici. Vysvetlila mi poslanie Centra a jeho hlavnú úlohu – aktivizovať občanov do verejného života a pomáhať im pri riešení každodenných problémov. Zároveň ma pozvala na stretnutie s ďalšími ľuďmi, ktorým nie je jedno, čo sa okolo nich (ne)deje…
Na stretnutí som spoznala poslanie organizácie, a zároveň kopu skvelých ľudí, ktorí mi boli blízki svojimi názormi a postojmi k veciam verejným. Pomerne početná bola skupinka z Podlavíc, mnohí moji susedia….Po pár týždňoch sme v Podlaviciach založili občiansku iniciatívu Podlavice očami Podlavičanov a pustili sme sa do systematickej práce. Jednou z prvých úloh bolo zmapovať najväčšie problémy našej mestskej časti. Vznikol písomný materiál aj s fotografiami, ktorý sme odniesli vtedajšiemu primátorovi Ing. Jánovi Králikovi. Treba povedať, že z neho nebol príliš nadšený, ale uznal, že táto mestská časť akútne potrebuje riešiť najmä centrum sídliska, ktorému dominovala vybagrovaná obrovská jama, pomaly zarastajúca burinami. No a samozrejme akútne bolo treba riešiť občiansku vybavenosť – obchod s potravinami, poštu, zastávky MHD, ambulancie pre lekárov. Nelichotivý bol aj stav komunikácií a pre chodcov nebezpečný vstup do Podlavíc, nakoľko tu chýbal chodník a ľudia chodili (ako na dedine) po okraji cesty. Naša občianska iniciatíva sa aktívne zapájala aj do kultúrno-spoločenského diania. Pre mňa to bolo to pravé orechové, lebo organizovať kultúrne podujatia bola moja najväčšia radosť. Stala som sa členkou Občianskej rady a spolu s poslancami koordinovať spoločenské akcie. A tak do Podlavíc a Skubína zavítal Mikuláš, zorganizovali sme Fašiangovú metelicu – maškarný bál pre deti, či veľkolepý Deň detí so súťažami a ryžovaním zlata. Spolu s poslancami sme sa spolupodieľali na jarnom upratovaní, ale aj na stretnutí s jubilantmi, kde až dodnes prispievam svojou recitáciou.
Ako nezisková organizácia sme financie získavali z darov a fundraisingom – priamym oslovovaním občanov. Vďaka tejto pomoci sme mohli organizovať kultúrne podujatia a vydávať občasník, ktorý obyvatelia dostávali do schránok. Hlavným poslaním bolo zlepšovať kvalitu života v našej mestskej časti. Využili sme skúsenosti odborníkov z našich radov a navrhli vedeniu mesta vybudovať novú veľkopredajňu potravín, kostol a pobočku Slovenskej pošty. Na verejných zhromaždeniach sme naše zámery prezentovali pred občanmi a spolu s členmi občianskej rady a poslancami rozhodovali o umiestnení jednotlivých objektov. Neboli to jednoduché diskusie, ba zavše i búrlivé debaty a napokon i ťažké rokovania u primátora mesta. Na jednom z nich mi svojou poznámkou – kto vy vlastne ste, koho reprezentujete – pán primátor Králik vnukol myšlienku kandidovať za poslankyňu, aby tak bolo jasné, koho zastupujem pri presadzovaní požiadaviek občanov našej mestskej časti.