Poznáte Rozprávkový les v Kremničke? Športovo-spoločenský deň v Kráľovej? Mikuláša na koči ťahanom koňmi, ktorý putuje južnými mestskými časťami? Vianočný punč, Pršiansku pohodu, Jubilantov, Deň seniorov, Fašiangy či Zabíjačky?
Možno ste na niektorej z týchto akcií boli. Možno ste tam boli dokonca viackrát. A možno ste ani netušili, že za väčšinou z nich stojí rovnaký tím ľudí.
Už 16 rokov ich spolu s kolegom Milanom Smädom a Občianskymi radami v Kráľovej, na Pršianskej terase, v Kremničke, Rakytovciach a Iliaši pripravujeme.
A za tými niekoľkými hodinami, ktoré vidia návštevníci, sú desiatky a desiatky hodín práce, plánovania a príprav.
Za pár hodinami zábavy je obrovský kus práce
Je to vlastne taká malá škola života.
Rok čo rok riešite program, ľudí, techniku, občerstvenie, bezpečnosť, stanovištia, počasie a množstvo ďalších vecí, ktoré návštevník často ani nevidí. A keď sa k tomu pridajú desiatky dobrovoľníkov, ktorí svoj voľný čas venujú tomu, aby sa ostatní mohli zabaviť, začína z toho byť niečo oveľa väčšie než obyčajné podujatie.
Potom príde samotný deň.
Vidíte deti, ktoré sa tešia. Rodičov, ktorí si na chvíľu oddýchnu. Starých rodičov s vnúčatami. Ľudí, ktorí sa stretávajú po roku. A večer príde niekto za vami a povie:
„Ďakujeme. Bolo to super.“
A práve vtedy si poviete, že to celé malo zmysel.
Začalo to v našich mestských častiach. Dnes prichádzajú ľudia z celého okresu.
Kráľová, Kremnička, Rakytovce, Iliaš, Pršianska terasa nepatria medzi najväčšie časti Banskej Bystrice. Napriek tomu sa podujatia, ktoré tu vznikli, postupne dostali ďaleko za hranice jednotlivých mestských častí.
Na naše akcie prichádzajú ľudia z rôznych častí Banskej Bystrice a neraz aj z blízkeho okolia. Za tie roky sme stretli návštevníkov prakticky zo všetkých 41 obcí nášho okresu.
A niekedy ich bolo na jednom podujatí aj okolo 2 000.
To už nie je malá susedská akcia.
Za týmto číslom však nie sú len návštevníci. Sú za ním predovšetkým ľudia, ktorí podujatia pripravujú. Bez nich by sa nič z toho nepodarilo.
Rozprávkový les: mesiac príprav a jeden deň, na ktorý sa nezabúda
Asi najlepším príkladom je Rozprávkový les v Kremničke.
Na toto podujatie sa dnes tešia celé generácie. A možno práve preto, že sa za tie roky zmenilo veľa vecí, ale atmosféra zostala.
Približne 100 dobrovoľníkov, prevažne z Kremničky, sa viac ako mesiac pripravuje na deň „D“. Pripravujú trasu, stanovištia a program, upratujú a čistia areál, chystajú občerstvenie a riešia množstvo ďalších vecí.
A potom príde ráno.
Už od skorých hodín vidíte húfy ľudí smerujúcich k materskej škole, kde je štart. Deti nevedia, čo ich čaká, rodičia možno trochu tušia. A pred všetkými je približne dvojhodinová prechádzka lesom plná rozprávkových postavičiek a úloh.
A keď sa všetci vrátia, príde odmena – oheň, opekačka, stretnutia, rozhovory a atmosféra, ktorá k tomuto dňu jednoducho patrí.
Možno sa vtedy na chvíľu vraciame všetci do detských čias.
Spomínate?
Mikuláš, ktorý nestíha rozdávať balíčky
Podobný príbeh má aj náš Mikuláš.
Putuje po všetkých našich mestských častiach na koči ťahanom koňmi a spolu s ním prichádza čert, anjel, hudba a, samozrejme, mikulášske balíčky.
Raz sa dokonca stalo, že ani 600 pripravených balíčkov nestačilo.
Tak sme museli narýchlo zabezpečovať ďalšie.
A presne takéto situácie vám ukážu, že ľudia na podujatie naozaj prišli. Nie preto, že musia, ale preto, že sa chcú stretnúť a zažiť niečo spolu.
Niekde sa k tomu pridá punč, niekde hudba a niekde sa celé stretnutie pretiahne až do večerných hodín.
A každý rok si hovoríme, že v tom chceme pokračovať.
Moja srdcovka? Športový deň v Kráľovej
Možno najosobnejší vzťah mám k Športovo-spoločenskému dňu v Kráľovej.
Založili sme ho pred 16 rokmi, keď som sa stal mestským poslancom. Pamätám si na úplný začiatok. Presviedčal som vtedajšiu Občiansku radu, aby sme to skúsili.
Nemali sme veľké skúsenosti. Nemali sme veľké peniaze.
Mali sme však chuť a odhodlanie.
A z jedného nápadu vznikla tradícia, ktorá pokračovala aj poslednú sobotu. Takmer tisícka návštevníkov hovorí za všetko.
Za tie roky sa tu vystriedali desiatky športov, disciplín a sprievodných programov. Tanečníci, speváci, športovci a množstvo ďalších ľudí, ktorí vytvárali atmosféru celého dňa.
A podarilo sa nám sem dostať aj športové osobnosti, ktoré pozná celé Slovensko.
Nasťa Kuzminová. Matej Tóth. Bratranci Škantárovci.
Stretnúť sa s nimi a vidieť ich zlaté olympijské medaily bolo pre mňa osobne niečo výnimočné. Ale ešte väčšiu hodnotu má pre mňa predstava, že možno práve takéto stretnutie motivovalo nejaké dieťa začať športovať.
Ak sa to podarilo čo i len niekoľkým, stálo to za to.
Prečo to vlastne robíme?
Niekedy si hovorím, že možno trochu aj preto, že si plníme vlastné detské sny.
Možno preto, že chceme, aby deti mali svoje vzory.
Možno preto, že chceme, aby sa ľudia v mestských častiach poznali, stretávali a mali dôvod byť spolu.
Ale najjednoduchšia odpoveď je asi tá najpravdivejšia.
Baví nás to. A napĺňa nás to.
Za 16 rokov sa zmenili ľudia, miesta, program aj samotné podujatia. Niečo pribudlo, niečo zaniklo. Ale jedna vec zostala rovnaká – ochota ľudí priložiť ruku k dielu.
Preto chcem ešte raz povedať jedno veľké ďakujem všetkým dobrovoľníkom, Občianskym radám, partnerom, účinkujúcim a všetkým, ktorí nám celé tie roky pomáhajú.
Bez vás by tieto akcie neexistovali.
A možno práve preto už dávno nie sú iba „naše“.
Patria všetkým, ktorí na ne prídu.
Stretneme sa na najbližšom podujatí 😊
