Skutočné podnikateľské začiatky a skúsenosti podnikateľov môžu motivovať mladých ľudí ku naplneniu ich vlastných snov. Obzvlášť, ak ide o naše banskobystrické reálie. Preto sme vyspovedali Dušana Sovu, majiteľa športového obchodu v Banskej Bystrici.
Šport Áčko je veľký športový obchod s dlhoročnou tradíciou. Minulý rok ste oslávili 20-te výročie. Ako toto všetko začalo?
Pre mňa osobne to začalo už v detstve. Miloval som šport. Bolo super prežiť detstvo a rannú mladosť za „socíku“. Na dedine u babky, ale hlavne s kamošmi v meste na sídlisku. Žiadny mobil, internet. Celý deň sme obháňali loptu a v zime puk.
Vždy som miloval hory a vodu a preto som počas školy chodil do vodno-turistického oddielu. Celú zimu sme lyžovali. Naše domáce stredisko bola Krížna vo Veľkej Fatre. V zime nebolo víkendu, že by sme tam neboli. Permanentka stála 20 korún a ešte aj to nám športový klub Iskra preplácal. Keď sme neboli na zjazdovkách, tak sme trénovali na bežkách na každoročnú Pioniersku Bielu Stopu. Raz som si na pretekoch tak úžasne namazal sklznicu, že aj dole kopcom som šliapal.
Keď spomínate socializmus, zaujímalo by ma, ako zástupcu mladšej generácie, ako to v Bystrici vyzeralo so športovými obchodmi.
V Bystrici bol jediný športový obchod na Námestí Červenej armády, dnes Námestie Štefana Moyzesa. To bola paráda, nikdy som ho neobišiel a dokázal som v ňom stráviť večnosť. Až neskôr otvorili v Kapitulskej ulici DPT (Dom priemyselného tovaru), kde predávali bicykle. V podstate tam nikdy žiadne neboli. Tovar vozili v utorok a napriek tomu, že predajňa bola na poschodí, každý utorok bola rada až na ulicu. Veľmi dobre si to pamätám, pretože až na štvrtýkrát sa na mňa po niekoľkohodinovom čakaní usmialo šťastie a domov som odchádzal vytešený s novučičkou Eskou.
Kedy a ako prišla prvotná myšlienka založiť vlastný športový obchod?
Detstvo ubehlo, prišla revolúcia a čas poobzerať sa za obživou. Keď máš v sebe neposedného ducha, tak v kancelárii neobsedíš. Stále sme športovali a potrebovali výbavu, hlavne tenisky a lyžiarsku výstroj.
Krátko po revolúcii vzniklo veľa nových športových obchodov, ktoré som naďalej s obľubou navštevoval. Bola ale jedna vec, ktorá ma strašne štvala – pribité ceny. Nebolo tu športu, ktorý by mal prijateľné ceny. A to bol prvotný impulz a sen o vlastnom obchode s normálnymi cenami, dostupnými pre každého, kto má chuť športovať. Kamarát Peter, bývalý československý reprezentant v cyklistike začal vyrábať bicykle. Nebolo treba dlhého uvažovania, čo budeme robiť. Hneď bolo vymaľované. Budeme predávať bicykle.
Začať podnikať v časoch, keď ľudia boli zvyknutí skôr na stabilné zamestnanie a o podnikaní veľa nevedeli, nebolo zrejme jednoduché. Akým výzvam ste museli čeliť?
Prvý problém bol kapitál. Ako začneš, keď nemáš ani vindru. Jediné, čo sme s manželkou mali, bola mladomanželská pôžička, garáž a v nej zánovná Škoda 105, ktorú sme si kúpili vďaka predaju akcií z kupónovej privatizácie. Tak čo, predáme predsa garáž. Kupec sa našiel hneď a zrazu bolo 90-tisíc korún (3.000,-€). To bol vtedy veľký peniaz. Väčší problém bol zohnať vhodné priestory. Pri starom Tescu postavili multifunkčnú budovu Essex s viacerými malými prevádzkami. Tu som našiel veselého rybára, ktorý mal parádny priestor a pre seba z neho využíval iba jednu tretinu. Hneď sme sa dohodli a naša prvá predajňa bola na svete. V novinách Pardon bol inzerát, že sa ruší textil na Hrochoti a odpredávajú obchodné regále. Za pár drobných sme Šport Áčko zariadili. A to nám ešte väčšina peňazí ostala a mohli sme nakúpiť zaujímavý tovar.
Auto 105-ku sme cez Drukos lízing vymenili za starú Škodu Favorit, na ktorej som chodil po bicykle do Trenčína. Na strešný nosič sa vošli 3 a do vnútra ďalších 7 rozobratých bicyklov. V predajni som ich často nestačil ani vyložiť a poskladať. Neraz sa mi stalo, že nedočkavý zákazník si rovno z auta zobral do jednej ruky rám, do druhej kolesá a natešený utekal domov. A ja naspäť do Trenčína po ďalšie bicykle. Taká to bola doba, kto to nezažil, ten neuverí. Skrátka nenasýtený trh.
V zime to bola ešte väčšia pohoda. Na jar sme pochodili rakúske a talianske požičovne, nakúpili lyže, zoservisovali ich a vystavili na predajni. Dodnes chodia zákazníci a spomínajú, aké parádne lyže si u nás kúpili v minulom tisícročí.
V tom období sme už mali predajňu nad obchodom Elektrik na Dolnej ulici. Niekto z vás si na ňu možno ešte spomenie. Veľká vlajka Šport Áčko viala ponad Dolnú ulicu až kým nám ju pamiatkári nezatrhli.
Na ňu si veru spomínam, kedysi dávno som si tam ešte počas základnej školy kúpil svoju dlhoročnú zimnú obuv, ktorú som ako správny minimalista nosil do školy a aj na túry. Síce som musel pobehať celé námestie, ale nakupovanie pre mňa bolo oveľa príjemnejšie. Rád spomínam na tie časy. Sterilné nákupné centrá nemám veľmi rád a chodím tam len vtedy, keď už si fakt nemám čo obliecť (smiech). Ako ste riešili v tých časoch zmenu spôsobov nakupovania na námestí?
Dolná ulica bola obchodným centrom mesta. Kto chcel v Bystrici nakupovať, tak prišiel tam. Len športových obchodov tam bolo jedenásť. Potom prišiel rok 2006 a otvorenie obchodného centra Európa. Netrvalo dlho a nákupné správanie Bystričanov sa úplne zmenilo. Dovtedy plné mesto kupujúcich sa takmer úplne vyprázdnilo. Žiadna tragédia, všade vo svete je to tak, že v centrách je kultúra, múzeá, kaviarne a reštaurácie. Obchodníci vrátane nás sa museli prispôsobiť. Ísť do obchodných centier alebo aspoň do ich blízkosti.
Presne tak aj my. V súčasnosti sme v moderných priestoroch neďaleko Európy. Stále sa snažíme ponúkať zaujímavý tovar renomovaných značiek za výhodné ceny.
Veľkú radosť nám robí a celoslovenskú pôsobnosť zabezpečuje internetový obchod sportacko.sk. Na stránke je viac ako 2000 produktov a všetky máme priamo skladom na našej predajni. Vďaka tomu vybavujeme všetky objednávky obratom a tovar majú zákazníci na druhý pracovný deň po objednaní doma.
Šport Áčko vďaka našim zákazníkom vyrástlo, prosperuje a celý náš tím sa teší, že ešte veľa rokov budeme prinášať radosť širokou ponukou zaujímavého športového vybavenia.
—
Pýtal sa Peter Bugáň a odpovedal Dušan Sova.
