Tento rok si pripomíname významné životné jubileá Terézie Vansovej (1857 – 1942), ktorá sa narodila 18. apríla 1857 ako 7. dieťa s bratom -dvojčaťom v rodine evanjelického farára Samuela Medveckého vo Zvolenskej Slatine.
Terézia Vansová získala základy vzdelania doma a v miestnej ľudovej škole. Ako dvanásťročná strávila jeden rok v Banskej Bystrici na dievčenskej škole profesora Karola Orfanidesa, aby sa zdokonalila v nemčine. Po výdaji sa s manželom, evanjelickým farárom Jánom Vansom usadila v Lomničke. Neskôr sa presťahovali do Rimavskej Píly a 15. júna 1911 sa aj s chovanicou Oľgou natrvalo usadili v novo postavenom dome na Fortničke v Banskej Bystrici.
Terézia Vansová vytvorila v Banskej Bystrici mnohé literárne a osvetové práce. Napriek osobným i profesijným problémom však kráčala cestou životom so vztýčenou hlavou a tešila sa z uznania. Terézia Vansová sa dožila vysokého veku osemdesiatich piatich rokov. Jej posledné miesto odpočinku je v Evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici a uctievajú si ho mnohí Banskobystričania i ľudia z blízkeho okolia.
V Štátnej vedeckej knižnici – Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici pripravili pri príležitosti jej 160. výročia narodenia a 75. výročia úmrtia prednášku a výstavu Od varešky k peru.
Výstava zo zbierkového fondu múzea predstavuje Vansovú nielen ako významnú slovenskú spisovateľku, autorku prvého slovenského románu Sirota Podhradských, autorku divadelných hier, úspešnú redaktorku Dennice a osvetovú pracovníčku, ale aj ako skúsenú a pokrokovú propagátorku gastronómie. Ku kuchárskemu remeslu bola vedená od svojho detstva. Neskôr ho sama zúročila a v 1. − 10. ročníku Dennice uverejňovala recepty a rady gazdinkám.
Recepty boli vydané aj v knižnej podobe. Prvýkrát ich vydali v roku 1914 pod názvom Nová kuchárska kniha. Zhromaždila v nej vyše 900 receptov a praktických rád. Kniha mala veľký ohlas u čitateľov a je dostupná vo viacerých vydaniach (1914, 1925, 1930, v roku 1998 pod názvom Recepty prastarej matere).
Výstava sprístupňuje artefakty a predmety z fondu múzea, konkrétne jej kuchynské a písacie potreby, osobné predmety, korešpondenciu i vzácne fotografie. Nachádza sa medzi nimi aj jej vlastnoručne vyrobený zošit príkladov z nemčiny, ktorý vyrobila ako dvanásť ročná žiačka v Banskej Bystrici, ako aj príhovor evanjelickým farárkam, napísaný 17. 8. 1930 pre Spolok evanjelických farárov, kde píše o úlohách a poslaní ženy, matky, manželky všeobecne a osobitne farárovej manželky, taktiež program oslavy jej 80. narodenín s plagátom Živeny o predstavení jej hry Svedomie, o výstave diel a pamiatok spisovateľky, či rodostrom rodiny Medveckej od Evy Furdíkovej.
Medzi vzácne zbierky patrí jej posledný zápisník z roku 1942, ktorý si vyhotovila asi tri mesiace pred smrťou. Pamiatku na Teréziu Vansovú si v piatok 28. a v sobotu 29. apríla v ŠVK – LHM pripomenú aj účastníčky 50. ročníka festivalu Vansovej Lomnička.