Od narodenia jedného z najznámejších banskobystrických rodákov histórie uplynulo 129 rokov. Úspešný architekt Ladislav Eduard Hudec, ktorý sa nezmazateľne podpísal napríklad pod architektonický obraz Šanghaja, sa narodil 8. januára 1893.

Syn tunajšieho staviteľa, rodáka z Dúbravice – Juraja Hudeca, ktorý sa podieľal aj na projekte budapeštianskeho metra, sa narodil v Banskej Bystrici v nedeľu, 8. januára 1893. Narodil sa v dome na začiatku dnešnej Bakossovej ulice (predtým Farská), ktorý je dnes známy ako Penzión Kúria. Pamätná tabuľa, odhalená v roku 2012, pripomína, že sa práve v tomto dome narodil architekt Paríža východu Ladislav Eduard Hudec. S rodinou Hudecovcov sa však spája aj ich rodinná vila na Skuteckého 13.

V Budapešti, kde v tých rokoch pôsobil aj jeho otec, získal Hudec titul inžiniera architektúry, k čomu určite dopomohli aj zručnosti kreslenia nadobudnuté od samotného Dominika Skuteckého. V roku 1916 bol zvolený do Kráľovského inštitútu maďarských architektov. Ešte v tom roku však pocítil naplno aj 1. svetovú vojnu na ruskom fronte, kde bol ako súčasť rakúsko-uhorskej armády zajatý a väznený na Sibíri, neďaleko čínskych hraníc. V roku 1918 s viacerými priateľmi utiekol a s falošným ruským pasom si privyrábal na Trans-sibírskej železnici. Aj keď si pôvodne zarábal na návrat do Maďarska, pomery ho dotlačili k ďalšiemu úteku, tentokrát do Číny.

Postupne sa tento banskobystrický rodák dostal až do Šanghaja. Tu sa usadil a našiel si prácu v architektonickej kancelárii R.A. Curry, kde sa neskôr stal spoločníkom. V roku 1922 sa oženil s Gisele Meyerovou, dcérou nemeckého obchodníka, s ktorou mal tri deti. Už v roku 1925 si založil vlastnú prax a stal sa popredným architektom mesta. Zostalo tu po ňom niekoľko významných architektonických pamiatok. Jednou z prvých zaujímavých budov z jeho dielne bola nemocnica Margaret Williams, ktorá už na ten čas disponovala klimatizáciou. Najznámejšia je snáď banková budova, dnes budova Park hotela, ktorá bola po svojom dokončení v roku 1934 s 22 nadzemnými podlažiami najvyššou v celej Ázii, ale zaujme aj budova Veľkého Šanghajského divadla. Ťažiskom jeho priekopníckej modernej tvorby boli obytné domy a rezidencie.

Park Hotel Šanghaj (Foto: archív režiséra dokumentu Zmenil tvár Šanghaja – Ladislava Kaboša)

Neskôr v Šanghaji pôsobil aj ako honorárny konzul Maďarska, ale vzhľadom na zhrošujúcu sa situáciu v Číne, sa v roku 1947 aj s manželkou presťahoval do Talianska. Ich deti už skôr študovali v Európe. Počas krátkeho obdobia v Taliansku, sa na pozvanie pápeža Piusa XII. podieľal na prácach okolo hrobky svätého Petra. V roku 1950 sa celá rodina presťahovala za „veľkú mláku“ do Berkeley v Kalifornii, kde začal Hudec prednášať. Jeho prednášku o prácach na hrobke svätého Petra si dokonca prišiel vypočuť aj vtedajší minister zahraničných vecí USA.

Znalec údajne až piatich svetových jazykov umrel nešťastnou smrťou v roku 1958 počas zemetrasenia, keď pri páde z rebríka, z ktorého pribíjal obraz v ich novom kalifornskom dome, dostal infarkt.

Pod Urpín sa vrátil až po smrti a to vrámci splnenia jeho posledného želania, kedy ho v roku 1970 pochovali na tunajšom evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici. Jeho manželka Gisele sa dožila až 103 rokov – umrela v roku 2005. Na Slovensku stojí len jedna Hudecova stavba, konkrétne Kostol Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach (1913).

Životný príbeh Ladislava Eduarda Hudeca zachytáva dokumentárny film Ladislava Kaboša Zmenil tvár Šanghaja z roku 2010.