V stredu prebehlo v banskobystrickom krematóriu posledné rozlúčenie so zosnulým hudobným skladateľom, dirigentom, dramaturgom a hudobníkom Pavlom Janíčekom. Výrazná osobnosť nielen banskobystrickej hudobnej scény podľahla ťažkej chorobe minulý piatok vo veku 86 rokov.

Pavol Janíček sa narodil 4. januára 1938 v Banskej Bystrici. Hudobné základy získal návštevou  miestnej hudobnej školy (dnes ZUŠ Jána Cikkera), kde patril k jej prvým absolventom v odbore hra na husliach. Počas štúdia účinkoval i v orchestri pod dirigentskou taktovkou Jána Gajdoša (otca vysokoškolského pedagóga Vladimíra Gajdoša), ktorý vystupoval na rôznych podujatiach vrátane sakrálnych koncertov v kostoloch. Ako stredoškolák, študent banskobystrického  gymnázia, ovplyvňovaný českou tanečnou hudbou, už v roku 1953 založil školský orchester, ktorý účinkoval s malými zmenami osemčlenného obsadenia so súhlasom školy na tanečných večierkoch a kultúrnospoločenských podujatiach v meste Banská Bystrica. Po maturite orchester zanikol, no pred nástupom na základnú vojenskú službu založil Pavol Janíček podľa vtedajšieho trendu malú rytmickú skupinu. V rokoch 1954 – 1956 pôsobil v kultúrnej úderke sprevádzajúcej kabaretné pásmo spoločne so spolužiakmi a priateľmi z mladosti: Milanom Bánskym, Svetozárom Stračinom, Jánom Bullom, Fedorom Mihálikom a Jánom Husárikom. Aj v českom Žatci počas základnej vojenskej služby založil Vojenský tanečný orchester z českých hudobníkov a štúdium notových materiálov od Karla Vlacha, Gustáva Broma a Karla Kraugartnera, ako podstatná muzikantská skúsenosť do budúcnosti, bola pre neho dobrou školou pokračovať vo svojom úsilí k založeniu podobného Big-bandu na Slovensku.

Pavol Janíček so speváčkou Zuzanou Kollárovou v roku 2016 pri predstavení publikácie Pod taktovkou času.

V roku 1959 po návrate zo základnej vojenskej služby začínal pracovne Pavol Janíček v Pozemných stavbách v Banskej Bystrici, kde založil tanečný orchester Stavbár. Po prvom úspešnom koncerte 1. novembra 1959 v Banskej Bystrici orchester viackrát zmenil názov cez B – septet, B – sextet až po Orchester Pavla Janíčka, pričom úzko spolupracoval od začiatku sedemdesiatych rokov s Československým rozhlasom, štúdiom Banská Bystrica. Tu spolupracoval aj s orchestrom Gustáva Broma a postupne sa z orchestra Pavla Janíčka stal Tanečný orchester Československého rozhlasu v Banskej Bystrici. Spolupráca Pavla Janíčka a dirigenta Broma sa pretavila do vzniku viacerých skladieb, ktoré zosnulý skladateľ napísal. Často spolupracoval aj s textárom Alojzom Čobejom. Viacero skladieb Pavla Janíčka v inštrumentálnej podobe nahral aj Tanečný orchester Čs. rozhlasu v Bratislave. Úspešná bola jeho spolupráca s textármi Rudolfom Rusiňákom a Jánom Štrasserom či spevákmi Helenou Blehárovou, Karolom Konárikom, Robom Kazíkom, ale aj hudobníkmi Milanom Talajom, Miroslavom Boháčom, Václavom Foldinom, Arnoštom Wágnerom a mnohými ďalšími.

Stál pri vzniku festivalu Bystrické zvony a začiatkom 70. rokov bol pri organizovaní festivalu populárnej hudby Zlatá Ruža v Detve. Pri organizovaní Bystrických zvonov bol v 80. rokoch prizvaný do spolupráce aj Orchester Gustava Broma, ktorý sa stal na niekoľko rokov festivalovým orchestrom. Spolupracoval so Štátnym divadlom v Košiciach, s Divadlom Jonáša Záborského a Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove, so Spišským divadlom v Spišskej Novej Vsi, Divadlom J. G. Tajovského vo Zvolene, s Bábkovým divadlom v Bratislave aj s Divadlom Jána Palárika v Trnave. K poeticko-dramatickej kompozícii Juraja Sarvaša: Orol Tatranský zložil Pavol Janíček pre Divadlo J. G. Tajovského hudbu.

Od 90. rokov minulého storočia sa venoval i zhudobňovaniu scénických diel, poézie a väčším hudobno-dramatickým útvarom. Spolupracoval tiež s textárom Petrom Valom, so spevákom Igorom Šimegom nahrali aj CD šansónov. Napísal balet Babylon, ktorý uviedli herci a tanečníci divadla Štúdio tanca a Konzervatória Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Vytvoril hudbu k sedemdielnemu filmovému dokumentárnemu seriálu Slovenské rody a hudbu k 13 absolventským prácam študentov Akadémie umení v Banskej Bystrici, znelku pre Knižnicu Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici a Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, kde okrem nej skomponoval i hudbu k filmu Duch v kameni, ktorý bol v Soči ocenený osobitou cenou. S Vojtechom Tátošom a Alojzom Čobejom vytvoril zvučku pre futbalistov Dukly Banská Bystrica. Z jeho tvorby pre deti skomponoval vyše sto pesničiek, ktoré vyšli na troch CD nosičoch i pesničkovú knihu Tip-top. Pôsobil ako člen porôt rôznych hudobných a speváckych súťaží. Za významný prínos v oblasti kultúry, tanečnej a džezovej hudby si v roku 2008 prevzal Pavol Janíček Cenu primátora Banskej Bystrice.