V piatok 9. júna o 19.00 h budú v Bábkovom divadle na Rázcestí herci spolu s divákmi uvažovať o zaužívaných mýtoch a faktoch o ženskej kráse a hľadať pravdu o nej počas predstavenia „Krásna Helena?“. Predstavenie je určené mladým ľuďom a dospelým.
Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici pripravuje v júni premiéry dvoch titulov. Divákom od štyroch rokov je určená hra poľskej autorky Marty Guśniowskej KAMIL, ktorej premiéru si môžu diváci pozrieť v nedeľu 18. júna. V réžii Mariána Pecka účinkujú Mária Šamajová / Matúš Hollý. Na piatok 9. júna je naplánovaná premiéra hry Krásna Helena?.
Uľahčuje krása život?
Majú to krásne ženy v živote ľahšie? Je ženská krása dosiahnuteľná pomocou tvrdej práce, sebadisciplíny a zákrokov? Sú naše telá naozaj naše, alebo patria tým, ktorí im dajú „lajk“ a komentár? Spoznajte fakty a mýty o kráse, láske a sexe pohľadom dnešných žien.
Viaceré generácie žien sa prostredníctvom vlastných príbehov snažia zadefinovať svoj postoj ku kráse, k tomu, ako ovplyvňuje ich život, vzťahy, sex aj osobné naplnenie. Krásna Helena? je druhý titul projektu Flexxila (umelecké a intelektuálne združenie venujúce sa klasickým mýtom a ich dekonštrukcii), v ktorom sa v generačnej výpovedi autorského a režijného tandemu Michaela Zakuťanská a Zoja Zupková venuje divadlo téme Heleny Trójskej. Autorky prijali ponuku na spoluprácu, text vznikol na objednávku divadla.
Téma ženskej krásy je stále aktuálna, protirečivá a náročná na uchopenie. Prečo a komu slúži mýtus krásy? A ako to vnímajú ženy? Aj o tom je táto inscenácia so silnou generačnou výpoveďou.
Na vzniku predstavenia sa podieľali výnimočné osobnosti
Michaela Zakuťanská absolvovala štúdium divadelnej dramaturgie na VŠMU v Bratislave. V roku 2013 spoluzaložila Prešovské národné divadlo (PND). Jej hry a dramatizácie slovenskej i svetovej literárnej klasiky boli uvedené na Slovensku, ale aj v zahraničí (v Čechách, Maďarsku či Poľsku). V roku 2017 debutovala zbierkou hier Prešovská trilógia. Autorsky spolupracuje so Slovenským rozhlasom RTVS a je scenáristkou internetového seriálu Kavej. Bábkové divadlo na Rázcestí uvádza jej autorskú tvorbu po prvý raz.
Je považovaná za autorku s originálnym štýlom a nekompromisným, no humorne ladeným pohľadom na súčasný svet v spoločenských súvislostiach. Patrí medzi najvýraznejších a najhranejších súčasných slovenských dramatikov.
„Snažila som sa hľadať paralely so súčasnosťou, pozerať sa na svet očami antického človeka a zároveň človeka dnešného a skúmať, v čom sa tieto pohľady zhodujú a v čom sa líšia. V mýte o krásnej Helene som sa venovala najmä banálnosti ľudských rozhodnutí postavených na kráse, ako jednej z prvých hodnôt hodnotového rebríčka hrdinov, kde ide o krásu spojenú najmä s príťažlivosťou a sexuálnou atraktivitou, čo vedie k nie najšťastnejším životným rozhodnutiam a osobnému nešťastiu a nespokojnosti. Iný obraz krásy v tomto mýte akoby ani neexistoval,“ prezradila Michaela Zakuťanská.
Zoja Zupková vyštudovala scénografiu (2006) a tiež réžiu a dramaturgiu (2009) na KBT VŠMU, kde aktuálne pracuje. V roku 2008 absolvovala stáž na KALD DAMU v Prahe. Ako scénografka či režisérka hosťovala v slovenských, českých a poľských činoherných aj bábkových divadlách. Je aj spoluautorkou samostatných výstav a filmu Pneumatrix. Jej posledným projektom je cyklus rozprávok TO SÚ VECI! pre RTVS (2021). V Bábkovom divadle na Rázcestí sa predstaví po prvý raz.
Zoja Zupková vo svojej tvorbe experimentuje so vzťahom subjektu a objektu v priestore a pohybe, s prelínaním reality, surreality a absurdity. Pracuje s významovosťou kompozície, pohybu, farieb, zvukov či podstatou použitého materiálu.
Predmetom úvahy hry je zlatý rez
„Pri inscenovaní hry Krásna Helena? som otvorila tému zlatého rezu, pretože podľa mnohých bádaní siahajúcich až do staroveku je zlatý rez alebo golden ratio akýmsi (nekonečne sa opakujúcim) algoritmom nachádzajúcim sa v každom, ľudskému oku lahodiacom útvare organickej či anorganickej prírody. Reprezentuje ideálny pomer proporcií, ktorý si všeobecne spájame s krásou a harmóniou a je možné ho vypočítať podľa jednoduchého matematického vzorca.
Tento „kód“ sa v priebehu histórie využíva nielen v architektúre, maliarstve, sochárstve, grafike, priemyselnom dizajne, textilnom, potravinárskom či kozmetickom priemysle, ale v súčasnosti už aj v estetickej medicíne. Na jednej strane je tvorba človeka inšpirovaná prírodou, na strane druhej príroda človekom „opravovaná“ (paradoxne však podľa pravidiel prírody). A práve tu vystupuje z hľadiska témy inscenácie do popredia otázka, či má byť fyzická krása predmetom úporného snaženia a umelých úprav, alebo ju máme prirodzene zakódovanú už v našom DNA a jednoducho je,“ tvrdí Zoja Zupková.
Inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Realizované s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.
