Po štyridsiatich dňoch sa na Veľkonočnú nedeľu končí pôst. Cez sviatky, ktoré sú už doslova za dverami, si väčšina z nás dopraje dobroty, ktoré ale vždy nemusia pozitívne vplývať na organizmus. Riziko hrozí hlavne vtedy, ak veľkonočné jedlá nepripravíme podľa správnych technologických postupov a na ich prípravu nepoužijeme správne volené potraviny.
Čo nám najviac hrozí, sú rozličné alimentárne nákazy (alimentation –stravovanie), či inak črevné nákazy, keďže patologický proces po konzumácii nejakej kontaminovanej potraviny prebieha práve v čreve. Výsledkom takéhoto procesu je buď zvracanie, hnačka, teplota, alebo iné príznaky, ktoré môžu vzniknúť po požití jedla, kontaminovaného niektorými mikroorganizmami.
Kedysi sa konzumovali diétne jedlá podľa stáročnej tradície – hlavne strukoviny, kyslá kapusta, zemiaky, zelenina – všetko bez mäsa a to dokonca ani v nedeľu. V súčasnosti sa však na stôl dostávajú i jedlá, ktoré pri nestriedmej konzumácii môžu ľudskému zdraviu aj uškodiť. Je to predovšetkým typické veľkonočné menu, kde zvyčajne nechýba údená šunka, klobásy, rôzne druhy mäsa, rozmanité druhy koláčov a hlavne vajíčka. No a tieto potraviny podľa odborníkov nie sú práve tie, ktoré prospievajú k zdraviu. „Sú to typické druhy veľkonočných potravín a keď už teda na stole musia byť, nech sú to skôr chudé druhy údenín konzumované v menších množstvách, doplnené vyšším množstvom čerstvej zeleniny. Chren, ktorý je tiež typickou veľkonočnou pochutinou, je zdravý, obsahuje vitamín C, vitamíny skupiny B, ako aj provitamín A, ktoré môžeme zvýšiť pridaním postrúhaného jabĺčka, či mrkvy. Obsahuje aj silice po ktorých má svoju typickú chuť,“ konštatuje k veľkonočnému menu Ivana Sediačiková, vedúca oddelenia hygieny výživy Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Rovnako treba striedmo pristupovať ku konzumácii alkoholu a sladkostí. Držať sa tradície je v tomto prípade vhodnejšie, ako podľahnúť múčnikom s množstvom krémov a poliev. Bolo by vhodnejšie vrátiť sa k receptom starých mám, kedy nesmeli v tieto sviatočné dni chýbať hlavne kysnuté koláče – tvarohovníky, makovníky, orechovníky, či iné kysnuté pochúťky so sušeným ovocím, či naplnené slivkovým lekvárom. Tieto koláče sú bohatšie na nenasýtené mastné kyseliny, bielkoviny, ako aj minerálne látky. Ako sa teda stravovať cez veľkonočné sviatky, dodržať tradície, ale neublížiť si? „Aj keď bolo v minulosti počas sviatkov jedla viac ako v bežné dni, nikdy to nebolo také množstvo a toľko druhov ako dnes. Odporúčame konzumovať malé množstvá tradičných pokrmov s časovými odstupmi a ak pridáme k nim aj vlákninu v podobe zeleniny, nemusíme sa obávať. Ak si na raňajky dáme varené vajíčko, kúsok syra, celozrnné pečivo a napr. paradajku, na obed môžeme ochutnať plátok pečeného mäsa a zeleninový šalát. Jedno jedlo môže byť aj sladké, typický veľkonočný mazanec a ovocie. Najrizikovejší je Veľkonočný pondelok, kedy chlapci a mládenci idú z domácnosti do domácnosti a nedokážu odolať ponukám gazdiniek a jedia a pijú všetko, čo im ponúknu. A to vydržia naozaj len tie najsilnejšie žalúdky“, konštatuje na záver MUDr. Sedliačiková.
