Obľúbený prednáškový cyklus Stredoslovenského múzea Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou nadviaže v úvode roka 2020 na úspešnú spoluprácu s Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela a bude niesť podtitul Banskobystrická egyptologická jar.

Prvá prednáška s historičkou Veronikou Dubcovou sa uskutoční už v stredu 29. januára o 17.00 hod. v Thurzovom dome a odhalí Tajomstvá krásy starovekých Egypťaniek. Nefertiti znamená v doslovnom preklade „kráska, ktorá prišla“. Už od opätovného príchodu tejto krásky na svetlo moderného sveta, kedy bola objavená jej preslávená busta, bolo zrejmé, že táto žena s dokonalými črtami tváre nebola len obyčajnou kráľovnou Egypta. Možno ju označiť za akúsi kráľovnú krásy celého staroveku, čo však nie je žiadna náhoda.

Krása bola symbolom dokonalosti

Ideál krásy bol v starovekom Egypte takmer rovnako dôležitý, ako viera v posmrtný život. Svojmu zovňajšku a starostlivosti oň venovali Egypťania prinajmenšom toľko pozornosti, ako výstavbe a výzdobe svojich monumentálnych hrobiek.

„Krása mala v Egypte oveľa hlbší význam, symbolizovala dokonalosť, teda opak chaosu a neporiadku. Zároveň predstavovala poriadok, dobro, a teda božskosť a večnosť. Starovekí Egypťania robili všetko preto, aby večnosť dosiahli, alebo sa jej aspoň čo najviac priblížili. Túto snahu dokladajú nálezy tisícok predmetov a kozmetických pomôcok, ktoré používali. Dôkazom, že sa im to darilo, sú nespočetné vyobrazenia či dokonca ich zachované múmie,“ uviedla historička Veronika Dubcová.

Inšpirujte sa staroegyptskou kozmetikou

O tajomstvách krásy starovekých Egypťaniek, o trikoch na udržanie mladosti, skrášlenie očí a pier, či na dokonalé účesy, aké používali parfumy a akými šperkami sa zdobili. Nazrite do tajomného sveta staroegyptskej kozmetiky a zistite, či sa môžeme niektorými z týchto trikov inšpirovať aj dnes. To všetko bude obsahom stretnutia s lektorkou diskusie Veronika Dubcová.

Autorka je absolventkou klasickej archeológie na Trnavskej univerzite, egyptológie na Viedenskej univerzite a doktorát získala na Inštitúte klasickej archeológie Viedenskej univerzity. Je členkou správnej rady Nadácie Aigyptos a vedeckou pracovníčkou Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied. Zaoberá sa predovšetkým egejskou dobou bronzovou, 2. Prechodným obdobím a Novou ríšou v Egypte, dejinami a materiálnou kultúrou a medzikultúrnymi vzťahmi vo východnom Stredomorí doby bronzovej. Od roku 2008 je členkou poľsko-slovenskej misie na lokalite Tell el-Retábí.