Quantcast

Aj 4. marca oslavujú výročia významné osobnosti, ktoré v minulosti žili alebo pôsobili na území Banskej Bystrice a jej okolia. Zabudnúť netreba hlavne na spisovateľa, lekára a prírodovedca Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského.

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (1824 – 1908)

Významný spisovateľ, lekár a prírodovedec Gustáv Kazimír Zechenter sa narodil presne pred 187 rokmi, 4. marca 1824 v Banskej Bystrici.

Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, následne študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici (1832-1840). Jeho cesta za vzdelaním pokračovala štúdiom filozofie vo Vacove a na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti. V roku 1842 prestúpil na medicínu, stal sa poslucháčom lekárskej fakulty na rovnakej maďarskej univerzite, neskôr vo Viedni (1846-1850), Medicínu úspešne doštudoval v roku 1850, kedy získal titul doktor.

Okamžite po škole sa na dobu troch rokov stal stoličným lekárom v Banskej Bystrici, následne pôsobil 15 rokov ako bansko-lesný lekár v Brezne. Okrem toho pôsobil ako lekár od roku 1868 aj v Kremnici.

Zechenter sa realizoval aj mimo lekárstva. Poznať ho môžeme tiež ako popredného činiteľa národného emancipačného pohybu najmä v memorandovom a matičnom období. Bol tiež účastníkom revolúcie v rokoch 1848 až 1849. V neposlednom rade zastával funkciu člena výboru Matice slovenskej, na vzniku ktorej sa aj aktívne podieľal.

Širokej verejnosti je dobre známy hlavne vďaka jeho literárnej činnosti, kde používal pseudonym Laskomerský. Medzi jeho diela patria Lipovianska maša (Martin, r. 1874), Sosbierané žarty a rozmary G. K. Laskomerského (Martin, r. 1877), Zachránily! (Martin, r. 1921), Žarty a rozmary (Bratislava, r. 1946), Lietavice (Bratislava, r. 1950), Spisy Gustáva K. Zechentera Laskomeského 1-4 (Päťdesiat rokov slovenského života 1-2) (Bratislava, r. 1956), Úsmevy nad životom (Bratislava, r. 1958), Cestopisy (Bratislava, r. 1960), Komédia bez zaľúbenia alebo: Oklamaný klamár (Martin, r. 1906), Listy Gustáva K. Zechentera Laskomerského (Martin, r. 1983)

Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský zomrel v Kremnici, 20.8.1908.

Vojtech Bukovčan (1891 – 1977)

Vojtecha Bukovčana, narodeného 3. februára 1891, pozná slovenská história ako významného lesného inžiniera.

Po absolvovaní základnej a strednej školy sa rozhodol študovať na Vysokej škole baníckej a lesníckej v Banskej Štiavnici. Po jej absolvovaní pôsobil na Lesnej správe v Banskej Bystrici a Starých Horách, neskôr v rokoch 1945 až 1956 ako lesný inšpektor pre Horehronie. Významným sa stal ako priekopník protilavínovej ochrany na Slovensku. V knižných prácach sa zaoberal tiež otázkami rekonštrukcie a obnovy lesa. Vo svojej oblasti uplatňoval progresívne pestovateľské metódy.

Šesť rokov pred smrťou sa stal nostieľom Zlatého diplomu Lesníckej a drevárskej univerzity v Soprone.

Vojtech Bukovčan zomrel pred 34 rokmi, 4. marca 1977.

Arzen Aman (1880 – 1940)

Známe osobnosti z netradičných odvetví rozširuje Arzen Aman, ktorý oslavuje 131. výročie narodenia. Za svoj život pôsobil ako technik a vodohospodár.

Najskôr však ako každý človek pred ním musel študovať. Po absolvovaní základnej školy pokračoval v rokoch 1891 až 1898 v získavaní poznatkov na gymnáziu v Banskej Bystrici. Vysokoškolské vzdelanie získať na Vysokej škole technickej v Budapešti.

Po štúdiu sa uplatnil ako technik Min. orby v Budapešti a od 1911 v Banskej Bystrici. Špecializoval sa na vodohospodárske stavby. Zaslúžil sa o vybudovanie viacerých vodohospodárskych zariadení na strednom Slovensku. Bol špecialistom na vodoprávne predpisy. Okrem svojej praktickej činnosti publikoval tiež články a štúdie v odborných časopisoch. Za svoj život bol členom Komory inžinierov v Bratislave i v Prahe.

Arzen Aman zomrel 5. februára 1940 vo svojom rodisku, v Banskej Bystrici.

VKMK

Pripravené v spolupráci s Verejnou knižnicou Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Poznávajte aj vy osobnosti nášho regiónu! V katalógu knižnice, ktorý nájdete tu…