Aj napriek ešte stále zimnému počasiu je už aktuálne hovoriť o kliešťoch – ich jarná aktivita začína totiž už koncom marca a vrcholí v apríli a máji.
Druhý krát sa začínajú páriť a množiť na jeseň, hlavne v septembri. Na Slovensku žije približne dvadsať druhov kliešťov. Niektoré sa zdržiavajú v brlohoch zvierat alebo hniezdach vtákov, preto sa s nimi bežne nestretneme. Väčšia šanca je uvidieť kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus), pijaka lužného (Dermacentor reticulatus), pijaka stepného (Dermacentor marginatus) či kliešťa lužného (Haemaphysalis concinna).
„Riziko pre človeka však predstavuje najmä prvý z nich. Kliešť obyčajný sa v prírode vyskytuje po celý rok, ale aktivizuje sa až pri teplotách okolo päť až desať stupňov Celzia. Infikovaný kliešť obyčajný totiž môže prenášať kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, anaplazmózu a ďalšie nákazlivé ochorenia. Tento článkonožec sa vyskytuje takmer všade na našom území do nadmorskej výšky okolo osemsto metrov a vďaka klimatickým zmenám sa šplhá stále vyššie. Darí sa mu v listnatých aj zmiešaných lesoch, parkoch, lesoparkoch, na cintorínoch, dokonca priamo v mestskej zeleni. Výnimka sú len vysokohorské oblasti, obrábané polia a vodné plochy“, konštatuje vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici MUDr. Mária Avdičová.
Endemické oblasti (výskyt nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. Toto veľké ohnisko sa tiahne takmer od jeho prameňa až po miesto, kde sa vlieva do Dunaja. Kým v minulosti bolo infikovanými kliešťami zamorená len ľavá strana Váhu, v 70-tych rokoch minulého storočia sa to rozšírilo aj na jeho pravú stranu. Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska, Nitriansky kraj a hlavne jeho južnejšie okresy. Výskyt infikovaných kliešťov sa však zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti nebola potvrdená endemičnosť. Podľa MUDr. Avdičovej v endemických oblastiach v SR zaznamenávame mnoho rokov najvyššiu chorobnosť, aj keď treba povedať, že na Slovensku nie je chorobnosť na kliešťovú encefalitídu vysoká. Ide ročne o 70 až 100 prípadov, ktoré majú stredne ťažký priebeh a vyžadujú si hospitalizáciu, ktorá trvá v priemere dva týždne. Z toho dôvodu sa v SR nikdy neuvažovalo o celoplošnej vakcinácii proti tejto chorobe.
Kliešť dokáže využiť nestráženú chvíľu a prelezie na človeka, pričom sa usadí na ľudskom tele na miestach, kde je najjemnejšia koža. Keď také miesto nájde zakliešti sa, pričom spôsobí drobné poranenie. V prvom momente človek necíti nič, pretože kliešť miesto vpichu znecitlivie obsahom štiav, ktoré vylúči. Prisatie si ani neuvedomíme, až kým si náhodne nevšimneme, že ho máme. Kliešť sa dá z tela odstrániť pomerne jednoduchým spôsobom, len treba k tomu pristupovať s chladnou hlavou a nerobiť trhavé pohyby. Najoptimálnejšie je pinzetou uchopiť jeho ploské telo čo najbližšie pri koži a kývavým spôsobom ho pomaly uvoľňovať. Potom je potrebné miesto vydezinfikovať, pričom najúčinnejší je jódový dezinfekčný prípravok. Tieto prípravky ničia vírusy a baktérie, ktorými môže byť kliešť nainfikovaný. Proti chorobám, ktoré prenášajú kliešte, máme v špecifickej prevencii k dispozícii len očkovaciu látku proti kliešťovej encefalitíde, ktorá je vysoko účinná a odporúča sa ľuďom ako lesní robotníci, geodeti, geológovia, či orientační bežci a iní športovci, ktorí behávajú v prírode. Proti kliešťovej encefalitíde sa využíva preventívne očkovanie hlavne u profesionálne exponovaných osôb, no podľa MUDr. Avdičovej pribúdajú postupne občania, ktorí dávajú očkovať svoje deti. Najoptimálnejšie obdobie na zaočkovanie prvou z troch dávok očkovacej látky proti kliešťovej encefalitíde je koniec februára, druhú dávku odborníci odporúčajú podať koncom marca, alebo začiatkom apríla, ešte pred jarnou aktivitou kliešťov. Tretiu dávku odporúčajú podať v septembri. Takéto očkovanie chráni človeka pred týmto pomerne vážnym ochorením až päť rokov.
„Na ďalšie ochorenie, prenášané kliešťami- lymeskú boreliózu sa zatiaľ vedcom nepodarilo vyvinúť účinnú očkovaciu látku. V európskych podmienkach je mikroorganizmus, ktorý spôsobuje toto ochorenie, totiž veľmi variabilný. Jediná ochrana je nešpecifická prevencia – chodiť do prírody oblečený, spodnú časť nohavíc stiahnuťokolo ponožky alebo celých topánok, po návrate domov si dôkladne prezrieť telo, hlavne tie miesta, kde je koža tenká,“ zdôrazňuje MUDr. Avdičová. Lymská borelióza je pomerne vážne ochorenie, ktorého výskyt v SR stúpa. Vyskytuje sa v troch klinických obrazoch. Prvý je akútny – začervenanie (vznik erytému), ktoré sa zväčšuje v mieste vpichu nie hneď po ňom, ale v odstupe do jedného týždňa. Erytém postupne rastie, pohybuje sa a preto sa mu hovorí migrans. Táto fáza sa dá dobre liečiť antibiotikami, keď ju však prehliadneme, prejde do chronickej fázy. Tá už má podobu buď postihnutia pohybového aparátu a ak sa pri vyšetrení u lekára zistí, že pacient má prítomné protilátky proti lymskej borelióze, tiež nastúpi antibiotická liečba. Táto fáza liečenia je však omnoho zložitejšia. Ochorenie môže mať aj neurologickú formu – aj po dlhšom čase po zaklieštení sa pacient začne sťažovať na bolesti hlavy a príznaky, ktoré sa nedajú bližšie určiť. Lekár to zistí len z vyšetrenia krvi.
Tak, ako kliešť môže chorobu preniesť okrem človeka aj na zvieratá, môže sa od infikovaných zvierat aj nakaziť. Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce, ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus kliešťovej encefalitídy sa vylučuje do mlieka. Kliešťová encefalitída sa teda môže preniesť aj pri konzumácii mlieka nakazených kôz a výrobkov z tohto mlieka, ktoré nie sú dostatočne tepelne opracované. „SR patrí medzi krajiny s vysokým výskytom ochorení po konzumácii takýchto výrobkov. Slovensko sa do dejín histórie kliešťovej encefalitídy zapísalo v roku 1950 veľkou epidémiou, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie. Kozy boli nakazené a na kliešťovú encefalitídu ochorelo skoro 500 ľudí. Citujú nás tým aj vo svetovej literatúre. Menšie epidémie sa vyskytujú každý rok, najčastejšie po konzumácii výrobkov, kde bol použitý mix ovčieho a kozieho mlieka, ktoré neprešlo dostatočným tepelným spracovaním,“ uviedla MUDr. Avdičová.
