Miroslav Donutil… Treba viac slov? Veď kto by tohto vynikajúceho herca a skvelého rozprávača nepoznal? Z množstva rolí, ktoré stvárnil vo filme, divadle, v televízii, v seriáloch, inscenáciách, rozprávkach spomeňme aspoň dnes už kultové filmy Čierni baróni a Tankový prapor, či novšie Pelíšky, Pasti, pasti pastičky, Dědictví aneb Kurvahošigutentg, Želary, Nuda v Brně, Román pro muže aj Román pro ženy a mnoho ďalších.
A spomenúť musíme aj Goldoniho hru Sluha dvoch pánov na scéne pražského Národného divadla, kde v úlohe Truffaldina doslova exceluje už pätnásť rokov. Nedávno v divadle oslávili päťstú reprízu tejto hry a vypredaná je na niekoľko rokov dopredu. Jiří Suchý, známy to introvert, na margo jeho hereckého koncertu v tejto hre povedal: „Nesmejem sa príliš často. Jednak som tak trochu introvert, jednak sám humor vyrábam a to dá starosti… Naposledy som sa zasmial v Národnom divadle, kde Miroslav Donutil v úlohe Truffaldina urobil svojou púhou prítomnosťou z klasického Goldoniho úplne modernú komédiu a zázračným spôsobom rozosmial návštevníkov dôstojnej budovy, vrátane mňa, introverta. Goldoniho Sluha dvoch pánov je dnes považovaný skôr za úctyhodný odkaz minulosti a ak pri ňom publikum doslova plakalo smiechom, bolo to tým, že Truffaldina hral klaun z božej milosti. Výnimočnosť Donutilovho talentu som si uvedomil práve na tomto predstavení…“
V súčasnosti Miroslav Donutil nakrúca pre Českú televíziu film Co v detektívce nebylo podľa hry dramatika Arthura Watkyna (réžia Jaroslav Brabec).
No ale sľúbili sme vám rozhovor s Miroslavom Donutilom, ktorý sa pred pár dňami zastavil „Na kus reči“ v Banskej Bystrici a zabával publikum tak, ako to len on vie. Dozviete sa v ňom napríklad to, ako sa podieľa na príprave štedrej večere a že sa ani náhodou nechystá na lyžovačku…
Vedeli by ste povedať, koľká asi je dnešná one man show? Počítate si to?
Mám dojem, že tých one man show bolo už viac ako tisíc deväťsto.
Dnes nie ste na pódiu sám. Máte hosťa, herečku Martu Sládečkovú. Prečo ste si vybrali práve ju?
Aby som pravdu povedal, vybral mi ju slovenský manažér. S Martou Sládečkovou som sa však už raz stretol, v Žiline, a bolo to príjemné stretnutie. Verím, že príjemné bude aj naše druhé stretnutie.
Ktoré slovenské herečky sa vám páčia?
To nemôžem povedať… Viete, aké sú herečky na toto citlivé!
V poslednom čase sme vás videli vo filmoch Román pre ženy a Román pre mužov. V tom druhom, pre mužov, hráte jedného z troch súrodencov. Aká veľká je vaša rodina?
Moja rodina…? Teraz som myslel na tú filmovú, celkom ste ma doplietli. Tak áno, mám dvoch synov, mám manželku a všetkých ich mám rád. Mladší syn robí to, čo ja, je v Brne v Divadle Husa na provázku. Starší syn sa zaoberá webovými portálmi a manželka je „kavárnice“, teda po slovensky majiteľka kaviarne. A dohromady nám to celkom ide.
Neviem, či na túto otázku ešte nie je priskoro, ale… Ako vaša rodina trávi Vianoce?
Myslím si, že naše Vianoce sa nelíšia od Vianoc väčšiny ľudí v oboch našich republikách. Čiže štedrovečerná večera, darčeky, a to je všetko.
Podieľate sa na prípravách štedrej večere?
Áno, pripravujem zemiakový šalát, to si nenechám ujsť!
Máte naň nejaký špeciálny recept?
Mám. Je to môj recept, ktorý som dostal od jedného môjho kamaráta a každý rok ho vylepšujem a vylepšujem…
A máte rád vianočné sviatky?
Ja áno.
Na lyžovačku sa tento rok nechystáte?
To určite nie…
Známe sú vaše príbehy o pokusoch lyžovať… Vo filme Román pre mužov ste dokonca na lyžiach stáli.
Nooo, tak ja som vo viacerých filmoch stál na lyžiach, ba aj v osobnom živote, na bežkách! Ale že by som to lyžovanie nejako prežíval a holdoval mu… Neumím to tak, abych si to dovolil…
Dobre, tak prejdime k filmovaniu…
No, práve točím v Prahe film.
Aký film?
Televízny. Volá sa Čo v detektívke nebolo.
Je to naozaj detektívka?
Áno, je to naozaj detektívka… hahaha!
A koho tam hráte vy?
Hrám počestného pána, ktorý sa dostane do takej situácie, že chvíľu je podozrivý z vraždy. Nakoniec sa ukáže, že všetko je úplne inak…
V Banskej Bystrici nevystupujete po prvý raz… Aký máte vzťah k tomuto mestu?
Viete čo, je strašne ťažké mať vzťah ku všetkým 890 mestám, ktoré som za celú svoju kariéru navštívil. Niektoré mestá len tak prebehnem, v niektorých sa zdržím dlhšie… Bystricu poznám, pretože som tu bol niekoľkokrát a niekoľkokrát som tu aj býval. Je to krásne mesto. A teším sa na predstavenie a na ľudí a aj na to, že si dnes v Bystrici oddýchnem a vyspím sa, čo sa mi už týždeň nepodarilo… Ale vybudovať si vzťah k nejakému mestu, a tým pádom aj miestu, môžete len na základe toho, že tam patríte. A ja patrím na Moravu, do Třebíča, do Brna a k týmto mestám mám aj zvláštny vzťah.
