Milenci prežijú je názov druhého románu Inéz Melichovej, ktorý sa na pulty kníhkupectiev dostal koncom marca tohto roku a písmenkami bol pokrstený v máji v Krajskej knižnici Ľ. Štúra vo Zvolene.
„Veľmi ma bavila táto kniha, pretože je ozaj skvelo napísaná. Pútavá, tajomná, dobre rozohraná až do samého konca, kompozične aj štylisticky zvládnutá na zručnej úrovni. Mám veľmi rada príbehy s nádychom tajomna, mystiky, napätia, preto som obracala stranu za stranou a miestami až zadržiavala dych, že čo si na nás, čitateľov, autorka vymyslela. Tento príbeh určite nepatrí do kategórie sladkých, zaľúbených, málokedy niečo hovoriacich príbehov o láske, ako by tomu azda nasvedčovala obálka a tak trochu aj názov knihy. Odporúčam knihu ako dobre zvládnutý príbeh s prvkami psychologických myšlienok, pri ktorom sa čitateľ rozhodne nebude nudiť. Vzhľadom k tomu, že je to autorkina „druhotina“, dá sa tušiť v tomto žánri – a spokojne ho nazvem psychotriler, jej narastajúci potenciál, v ktorom sa, zdá sa, našla,“ hodnotí knihu Milenci prežijú spisovateľka a vydavateľka Erika Jarkovská zo Zvolena.
Pôvodný názov tejto knihy, ako povedala autorka, bol Polnočný muž, ale vydavateľstvo ho neschválilo. Nakoniec sa s vydavateľom dohodli na názve Milenci prežijú. Čitatelia však veľmi rýchlo postrehnú, prečo práve takýto, na prvý pohľad romantický názov. Napokon, v knihe nechýba ani láska, ani vášeň a erotika. Je v nejvšetko, čo v dobrej knihe má byť. V rozhovore s Inéz Melichovou sú náznaky toho, čo môžete od príbehu očakávať, no súvislosti si len ťažko domyslíte, pretože príbeh je plný prekvapivých situácií, nečakaných rozuzlení… a záver, tak ten vás celkom dostane!
Niekto si vyberá knihy podľa obalu, niekto podľa nálady. Podľa čoho si vyberáte knižky vy?
Je pravda, že názov a obálka je to prvé, čo nám na knihe udrie do oka, ale pre mňa ako čitateľa je rozhodujúca anotácia. Potom knihu prelistujem a prečítam si pár úryvkov, aby som vedela, či mi vyhovuje štýl písania.
Anotácia vašej druhej knihy Milenci prežijú nenaznačuje, že sa v príbehu objavia aj bytosti z iného sveta. Upírov ste mali „vymyslených“ od začiatku, alebo prišli postupne, ako sa vyvíjal dej?
Základnú kostru príbehu mám vždy vymyslenú dopredu. Rozhodnutie zakomponovať do príbehu upírov ani tak nepramenilo z akýchsi komerčných dôvodov, lebo literatúry tohto druhu je už dosť, ale malo skôr symbolický význam. Zároveň som musela k téme pristupovať inovatívne a vyhnúť sa klišé vampírskych románov, keďže moja cieľová skupina je širšia a presahuje žáner youngadult.
Veríte v upírov či iné nadprirodzené bytosti?
Zatiaľ som nemala žiadny paranormálny zážitok, takže nadprirodzené bytosti vnímam jedine v rovine fantázie, no na druhej strane, nikto z nás nevie, čo všetko je medzi nebom a zemou. Ale literatúra nás nelimituje faktami a zároveň práve prostredníctvom takýchto postáv môžeme metaforicky a symbolicky vyjadriť aj náročnejšie myšlienky, ktoré by boli inak ťažšie stráviteľné. Koniec koncov, s týmto postupom sa stretávame od rozprávok pre deti cez mytologické príbehy a báje až po súčasnú fantazijnú literatúru.
Chceli by ste žiť, napríklad, štyristo rokov a prečo?
Asi moja odpoveď prekvapí, lebo téma večného života je pre mnohých z nás nesmierne lákavá, ale ja by som tak dlho žiť nechcela. Musí to byť veľmi deprimujúce, keď máte pocit, že ste už všetko videli, všetko poznáte a už vás nič nedokáže prekvapiť. A úplne iný rozmer nadobudne aj láska. Myslím si, že jej hodnota by sa v tomto prípade dosť relativizovala. Ťažko môžeme povedať, že niekoho milujeme do posledného dychu, ak sme nesmrteľní.
Sofia, hlavná postava príbehu, sa doslova vrhá do nebezpečných situácií, a to aj napriek strachu, ktorý pociťuje. Z čoho máte strach vy a ako ho prekonávate?
Najväčší strach mám o svojich blízkych. Prekonať mi ho pomáha viera v to, že všetko má svoj dôvod, i keď mu nemusíme rozumieť.
Napätie v príbehu, ktoré iste mnohým čitateľom rozbúcha srdce, odľahčujete vtipnými poznámkami, povedala by som, bonmotmi. Ako je napríklad tento – keby robota umrela, sedela by na pohrebe v prvom rade… To odkiaľ máte?
Keď tvorím postavu a chcem, aby na čitateľa pôsobila uveriteľne, musím jej do úst vložiť slová, ktoré sú primerané jej veku, povahovým črtám, alebo prostrediu, v ktorom žije. V románe túto vetu povedala jedna stará žena z dediny a hodilo sa mi to do jej prejavu a spôsobu reči.
Rovnako ako v debutovom románe Labyrint túžby aj v knihe Milenci prežijú využívate svoje vedomosti z filozofie. S citom a nenásilne. Citujete aj Nietzscheho – náhoda je nepoznaná nevyhnutnosť… Akú úlohu zohrávajú náhody vo vašom živote?
Osobne si myslím, že to, čo sa nám javí ako náhoda, je v skutočnosti dôsledok našich konkrétnych rozhodnutí a činov. Platí, že čo je náhodné, nie je plánované, preto veriť na náhody znamená pripustiť, že svoj život žijeme chaoticky a neorganizovane. Ja sa snažím svoje kroky plánovať a niektoré situácie predvídať, preto náhodám nevenujem veľkú pozornosť. V tomto smere mi prišla na um Sokratova myšlienka, ktorý povedal, že kto chce hýbať svetom, musí najprv pohnúť sebou. Chápem, že niekedy nás paralyzujú situácie, ktoré nedokážeme ovplyvniť, ako napríklad nečakané tragédie alebo choroby. Väčšina udalostí je však v našich rukách. Úplne najhoršie je, keď svoj neúspech začneme zdôvodňovať náhodami alebo nešťastným osudom. Keď za svoje zlyhania odmietame prevziať zodpovednosť a sme presvedčení, že za ne môže niekto iný. Ak sa mi nedarí a mám tendenciu hľadať chyby všade naokolo, len nie u seba, potom sa vždy zamyslím, či práve táto „náhoda“ nie je príčinou mojich problémov.
Nepíšete„náhodou“ už ďalšiu knižku?
Moja norma je jedna kniha ročne. Bohužiaľ, viac pri svojej zaneprázdnenosti nestíham, a keďže voči čitateľom pociťujem veľkú zodpovednosť, každý román si musím poctivo „odsedieť“. Prezradím len toľko, že opäť pôjde o zmes romantiky, mystéria a napätia.
Inéz Melichová pochádza z Banskej Bystrice. Absolvovala doktorandské štúdium systematickej filozofie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a venuje sa prekladom odborných textov. V roku 2016 debutovala románom Labyrint túžby a je spoluautorkou zbierok poviedok V zajatí vášne a V zajatí strachu.
SÚŤAŽ O KNIHU MILENCI PREŽIJÚ
Sofia Hobsová, dvadsaťdvaročná študentka práva, sa len ťažko vyrovnáva so smrťou Niny, svojej kamarátky z detstva. Napriek tomu, že polícia prípad posúdila ako nehodu, Sofia má podozrenie, že jej priateľka bola zavraždená. Presťahuje sa do malého mesta, v ktorom k činu došlo a púšťa sa do pátrania na vlastnú päsť. Nebezpečenstvo je nablízku a Sofia sa ocitá v spleti mysterióznych javov, vášnivých citov, silnej nenávisti aj krutej pomsty…
„Milenci prežijú zaujme originálnym príbehom, ktorého hlavnou zložkou nie je romantika. Ťaží z momentu prekvapenia a postupne sa rozvíjajúcej zápletky, ktorá sa omotáva desivo ako had. Napätie stúpa, domnienky sa menia a postavy sa raz vyfarbujú do čierna, potom zas zbelejú. Autorka obzvlášť ukazuje neskutočný talent, keď do príbehu nebadane vkladá filozofické myšlienky. InézMelichová jednoznačne utkvie v pamäti. Jej štýl je neopakovateľný, absolútne neporovnateľný s ktorýmkoľvek z početných autorov. Vytvára si vlastný žáner, je blízka čitateľom z kategórie youngadult, ale poľahky si získa aj staršie ročníky,“ napísala Michaela Mihoková v recenzii na Romány.sk.
Do žrebovania o knihu Milenci prežijú (Marenčin PT, 2017) zaradíme všetkých, ktorí do pondelka 24. júla odošlú vyplnený súťažný formulár.
Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Petra Zadjorová.
