Tak banskobystricky… Komentárový mesačník Filipa Roháčeka, ktorého prvé štyri diely vám priniesol ešte portál Bystricoviny.sk vám prinášame aj na našom portáli, kde zároveň nájdete aj nové blogy Tak banskobystricky…
Včera večer, idúc starým, roztraseným a rozpadajúcim sa trolejbusom domov, zachytil som konverzáciu starších dám, vracajúcich za zrejme zo spoločenského posedenia. Po tom, ako sme prešli popri Úsvite, zaostrili moje uši na ich debatu o tom, že plánovaná výstavba v tejto lokalite padla. Ako mladý, pravicovo orientovaný človek som si ich už vopred odpísal a očakával som, že začnú padať slová chvály na všetkých, ktorí sa postarali o zrušenie tejto možnej investície. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som začul: „Tí ľudia sú už proti všetkému. Veď takto sa žiť nedá.” Skoro mi padla sánka. Nielen mladá, ale aj staršia generácia je za napredovanie tohto mesta. Aké svetlé to výnimky.
Príklad Úsvitu… Koľko rokov sa ešte chceme my, obyvatelia Fončordy, pozerať na staré, chátrajúce nákupné stredisko? V poriadku. Predložený projekt s výškovou budovou tam jednoducho nepasoval, lenže bolo treba hľadať riešenia a možno by sa nejaký ten kompromis našiel. Lenže v Bystrici, po prvé nemá kto riešenia hľadať. Ak to zrovna nie je agenda ľudí pri moci. No a po druhé s našimi občianskymi aktivistami sa dohodnúť nedá. Buď dosiahnu svoje, alebo z vás urobia najväčšieho kriminálnika. Banskobystrickí ľudia sa totiž až tak dokážu zapáliť pre vec, čo je niekedy skvelé, lenže potom už naozaj nevnímajú nič iné, len svoj cieľ. Vysvetlenia nehľadajú. Priestor na kompromis sa u nás hľadá ťažko. Nie na jednom príklade, ale na príklade posledných x rokov, ktoré si pamätám, by sme mohli tieto slová s pokojom použiť.
Asi to v tomto veku, zvlášť keď kvôli štúdiu trávim nejaký ten čas do týždňa v našom hlavnom meste, vnímam možný rozvoj trochu inak, ako ľudia žijúci pod Urpínom už desiatky rokov. Lenže o tom, že Banská Bystrica zaspala svoj rozvoj už pekne dávno, hovoriť zrejme nemusíme. Navyše to, čo mohlo nášmu mestu pomôcť, sami konzervatívni Bystričania stopli.
Demokracia je skvelá vec a určite sa nesmie dať priestor developerom všade, zbytočne hustiť oddychové zóny na sídliskách a podobe. Ale prečo nerekonštruovať a obohacovať súčasné objekty? Prečo nerekultivovať a dopĺňať na to určené zóny v centre? Svojim spoluobyvateľom nikdy nezabudnem stopnutie zámerov hokejistu Richarda Zedníka a ďalších investorov, ktorí mali záujem o výstavbu v parku pod pamätníkom SNP. Každý, kto sa na tento projekt lepšie pozrel videl, že okrem vzniku športovej haly a moderného nákupno-oddychového centra by sa vytvoril nádherný, moderný parčík, nie oveľa menší, ako pôvodný, navyše s kaviarničkami a celkovo jedna rozprávka… Jednoducho dnes už sme mohli byť niekde inde. To môžeme samozrejme takto hovoriť aj o desiatkach ďalších projektov v našom meste.
Štúdia AMŠ Partners, ktorá v tomto období vznikla, sa v niektorých nových budovách nepozdáva ani mne, ale vyššie spomenutý objekt, by tam bezpochyby zapadol a navyše efektne oddelil park od cesty:
Vrátim sa opäť k dámam v autobuse, pretože pokračovali ďalšou petíciou. A síce tou, ktorá sa týkala prevádzky spaľovne nad novou nemocnicou – na Graniari. Je jasné, že takýto objekt nemá pre mesto žiadny prínos, ničí zdravie jeho obyvateľov a v súčasnosti už nemá čo hľadať v obytnej zóne. Vznikla petícia, ako dopadla neviem, ale zo spaľovne som od vtedy pár krát dym videl vychádzať. Nadviažem ďalej, výstavba viliek na Kalvárii z roztopaše katolíckej cirkvi, ktorej zjavne patrí celý kopec a patrične to využíva. Lenže pre Banskú Bystricu je Urpín a Kalvária ako taká, veľkým symbolom. Či už minulosti, prítomnosti, alebo budúcnosti. Tradičné a historické si nekazme. Bojujme za to. Lenže, aby sme boli proti všetkému v celom meste?
Ak to teraz vyzerá, že som proti občianskym aktivistom, nebodaj ma chcete zaťahovať do politiky a obviňovať z narážok na istú skupinu nezávislých poslancov – prosím, ale vedzte aspoň nasledovné. Vyrastal som v Podlaviciach, ako človek zaujímajúci sa o veci verejné som tamojšiu, vtedy pomerne aktívnu skupinu dobrovoľníkov v miestnej občianskej iniciatíve podporoval ako sa len dalo. Bol som úplne natešený, keď sa do Podlavíc podarilo dostať vysielanie regionálnej televízie, alebo keď tam konečne otvorila Slovenská pošta svoju pobočku. To sú veci, za ktoré jednoducho treba bojovať, lež dnes si už na ne slovenský národ nenachádza toľko času. Fandil som ľuďom, ktorí dokázali z mála robiť pre deti, ale aj pre ďalších ľudí vo svojom okolí skvelé podujatia a zlepšovať život vo svojej lokalite. Koniec koncov vo veľa veciach som patril medzi nich. Samozrejme aj vtedy sa mi nepáčila všetka ich agenda, ale budiš. No žiaľ niektorí títo ľudia sa dali na politiku a namiesto práce pre svoje sídliská sa zamerali na hľadanie chýb na ostatných. Na škodu veci. Pravdu hľadať treba, nefunguje tu všetko tak ako má, ale zároveň toto mesto potrebuje rozvoj vo všetkých oblastiach a to akútne. Ten mu neponúkol ďalší primátor v rade, napriek populistickým rečiam a čiastkovým úspechom… Kto bude ďalší? Tak na to sme asi zvedaví všetci. Záver roka odpovie.
Som zjavne naivný mladík, ktorému by sa páčilo jeho mesto trochu modernejšie. So zachovaním našej histórie, tradícií a kultúrneho dedičstva, nášho historického jadra, ale bez zakonzervovania celého mesta. Platí však to, čo vnímam už pár rokov. My Bystričania, mňa nevynímajúc, máme hlavy o voľačo tvrdšie, ako v okolitom kraji. Žiaľ už pár desaťročí na to doplácame. Kedy sa to zmení?
