„Niekedy je to na zamyslenie, niekedy písmenami pohladíš dušu a niekedy nastavíš zrkadlo tak, že ľuďom sa oplatí spomaliť, zamyslieť sa a začať vnímať život, ktorý často len prežívajú a nie žijú. Tvoja tvorba sa mi páči,“ to je len jeden z mnohých komentárov na tvorbu autora, ktorému je naša Banská Bystrica srdcu blízka a rozhodol sa písať aj pre náš portál BBonline.sk. Kto je tento mladý muž?
Marcel Páleš (1986) – rodák z Poltára, vyštudoval 8-ročné gymnázium, po skončení ktorého najprv nastúpil cestu človeka pracujúceho – tu vyskúšal rôzne posty, od robotníka v špinavých montérkach až po diplomaticky oblečeného obchodného zástupcu. Skúsenosti a kontakt s rôznocharakterovou spoločnosťou ho predpripravili na nasledujúce obdobie. Momentálne je totiž študentom Univerzity Mateja Bela, kde si už stihol pripísať k menu prvý titul. Práve zajtra (t. j. 16.9.2010) mu bude za jeho aktivity na slávnostnom otvorení akademického roka udelené vyznamenanie Univerzity Matej Bela. Prebýva v čarovnej Banskej Bystrici, kde popri škole aj pracuje. Okrem mnohého iného ho zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahuje hranice priemernosti, miluje čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádza neobyčajné v obyčajnom, nájdete ho často strateného v pozorovaní kolobehu života.
Soľou jeho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou je nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cení Boha, preto ho občas stretnete v božích chrámoch, kde vyhľadáva pokoj v duši. Jeho tvorba sa sústreďuje nielen na prozaické a poetické žánre, ale veľkou časťou sa angažuje aj v motivačných článkoch, cez ktoré sa najčastejšie dotýka problematiky zmyslu života. Snaží sa nakopávať ľudí k aktívnemu životu a láske – priam ich núti pozastaviť sa a zamyslieť nad mnohým prevšimnutým. Minulý rok sa mu podarilo vlastným nákladom priviesť do knižnej podoby svoju prvotinu – dobrodružný román s hlbším myšlienkovým podtónom s názvom Keď slnko nezapadá. Kniha je v súčasnosti v príprave na druhé ilustrované vydanie.
V poslednej dobe ste ho mohli vidieť a počuť spolu s inými osobnosťami (napr. P. Hirax Baričák) na Banbyčitariáde, ktorú pre Banskú Bystricu usporiadala na námestí Verejná knižnica Mikuláša Kováča, poprípade na čítačke projektu Mám Talent pod záštitou vydavateľstva Ikar. Nedávno získal prvé miesto v kategórii prózy dospelých v celoslovenskej súťaži Literárna Ilava. Ako študent sa angažuje aj vo vedecko-odbornej a umeleckej sfére, keďže v tomto roku víťazne obhájil svoju filozofickú prácu Cesta za zmyslom života súčasného človeka.
Spolupracuje s rôznymi umelcami, pričom z jeho iniciatívy s niektorými spolu vytvárajú výtvarno-poetické diela (najčastejšie báseň + obraz). Autor, známejší pod menom Marcelíno, je oduševneným šíriteľom úsmevu a optimizmu. Záujem o jeho tvorbu odráža aj facebookový prezentačný profil „Marcelíno Páleš“, na ktorom ho sleduje takmer 5000 ľudí. V priateľských posedeniach pri káve v niektorom z banskobystrických podnikov ho vídať aj s významnou osobnosťou Banskej Bystrice, literárnym historikom, Dr. h. c. prof. Zdenkom Kasáčom (1924), ktorý mladého autora v mnohom usmerňuje.
Už od najbližšieho víkendu Vám budeme pravidelne, každú sobotu a nedeľu, ponúkať niečo z tvorby tohto všestranne píšuceho autora. Niekedy vás však osloví aj príležitostne v iný deň, kedy sa vám rovnako prihovorí prostredníctvom svojej tvorby: Veríme, že osloví aj Vás.
– – – – – – – – – – – – – – – – – — – – – – – – – — – – – – – – – –
Ukážka z jeho debutového románu: „Aj ty máš v sebe jedno nádherné slnko. Ráno otvoríš oči a ono začína nový deň. Avšak zapadne až vtedy, keď oči zatvoríš a na konci dňa zaspíš. Niekedy to slnko zapadá skoro, niekedy sa mu nechce a občas akoby nezapadalo. Niekedy zájde bez povšimnutia. Je len na tebe, aký bude ten západ. Môžeš ho v sebe pozorovať, keď zaspávaš. Pozrieš sa na uplynulý deň a zhrnieš si ho. Každý malý či veľký čin, ktorý ti priniesol šťastie či radosť, tvojmu západu pridá iný druh peknej farby. Môže to preto byť smutné, jednofarebné alebo žiariť ako najkrajšia dúha. Teda, snaž sa, aby západ tvojho slnka bol každý deň čo najpestrejší!“
