Aj keď má mladý futbalový útočník len 21 rokov, počas kariéry už stihol pôsobiť aj v Gambrinus lige. Nedostatok ponúknutých šancí spôsobil, že prijal ponuku klubu z Podbrezovej. Sklamanie z nevyužitej šance mužstva na postup do vyššej ligovej súťaže a túžba byť súčasťou tímu hrajúceho Corgoň ligu ho priviedla do Dukly Banská Bystrica. Vlani sa v červeno- bielom drese tešil zo zisku bronzu, momentálne je najlepším strelcom mužstva. Prinášame rozhovor s Róbertom Pichom.
Ako si spomínate na vaše hráčske začiatky?
Odkedy som začal behať, hrával som futbal. Neviem presne povedať koľko som mal vtedy rokov ,ale bavilo ma to už od útleho detstva.
Nelákali Vás aj iné športy?
Ale áno, dokonca som krátke obdobie hrával aj hokej. Avšak, u nás na to neboli dobré podmienky a aj tak bol u mňa vždy na prvom mieste futbal. Nevyberal som si, čo chcem robiť, jednoducho som sa s tým narodil.
Ktorí hráči boli v detskom veku vašim vzorom?
Určite Michael Owen, vždy som pobehoval s jeho dresom. Pamätám si na to, že som ho ani nepoznal, nakoľko som bol ešte len dieťa, ale jeden kamarát mi povedal, že raz budem ako on. Potom som ho začal sledovať a hneď som si ho aj obľúbil.
Ste rodák zo Svidníka, prvý klub bol MŠK Tesla Stropkov. Ako ste sa tam dostali?
Keď som začínal, hrával som žiacke turnaje za Svidník a jedným z našich súperov bol aj Stropkov. Po jednom z nich mi povedali, že by boli radi, ak by som hral v ich tíme, a tak som už ako mladší žiak začal hrať v susednom meste. Tam som bol až do konca dorasteneckého veku.
Ako si spomínate na pôsobenie v drese Slávie Praha?
Bola to pre mňa veľká skúsenosť, pretože som sa dostal do veľkého klubu aj mesta. Naučil som sa veľa nových veci, videl som ako to funguje na profesionálnej úrovni. V Slávii som bol len jednu sezónu, ale ako hovorím, dalo mi to veľa a verím, že mi to pomôže v mojej kariére.
Prečo prišiel opätovný návrat so slovenskej ligy?
V Slávii som nedostával veľa príležitostí a vedel som, že ak chcem napredovať, musím hrávať. Preto bolo pre mňa výhodnejšie odísť a keď sa mi naskytla možnosť prestúpiť do Podbrezovej, ktorá vtedy hrala o postup do Corgoň ligy, neváhal som. S odstupom času si myslím, že som sa rozhodol správne.
Čím Vás, ako hráča Podbrezovej, zlákala ponuka Dukly BB?
Lákala ma možnosť zahrať si v Corgoň lige a keďže sa nám to v Podbrezovej nepodarilo, bol som z toho sklamaný. Nakoniec sa pomocou spojenia klubov vyskytla príležitosť hrať v Dukle.
Spomeňte si na svoj debut v červeno- bielom drese…
Môj prvý zápas som odohral vonku proti Spartaku Trnava. Uhrali sme remízu 0:0 a bolo veľmi pekné aj príjemné hrať pred takou diváckou kulisou, aká je v Trnave. Z môjho prvého zápasu som mal veľmi dobré pocity.
Ani na prvý gól v mužstve spod Urpína sa asi nezabúda…
Tak to určite nie, vyhrali sme doma nad Petržalkou 3:0 a ja som dal práve ten tretí gól. Určite si ho budem dlho pamätať, presne viem ako to bolo. Seye mi nahral tesne za polkou ihriska, odtiaľ som už išiel sám na brankára, podarila sa mi na neho kľučka, obišiel som ho a našťastie sa mi podarilo skórovať.
Rôzne kluby, rôzni tréneri. Pod vedením ktorého ste sa najviac naučili?
Prešiel som si viacerými trénermi a každý z nich ma naučil novým veciam ohľadom futbalu, dal mi niečo aj do života. Neviem vyzdvihnúť menovite jedného. To by ani nebolo to z mojej strany férové voči ostatným, pretože si vážim každého, ktorý ma trénoval.
Obliekate si dres s číslom 7. Rovnakí ako útočníci zvučných mien. Ako vnímate tento fakt?
Dres s číslom sedem som nikdy predtým nemal, dostal som ho až v Dukle a bol som rád, že ho môžem nosiť práve ja. Hoci sa hovorí, že je jedno, aké má hráč číslo, ja verím, že toto bude pre mňa šťastné. Dúfam, že sa mi bude dariť tak , ako najznámejším hráčom s rovnakým číslom .
Ste spokojný v Dukle Banská Bystrica?
Mám radosť z toho, že môžem hrať v tomto klube, vážim si to a chcem využiť každú svoju šancu. Som presvedčený, že práve tu získavam cenné skúsenosti, ale určite už teraz viem, že sa v klube neuspokojím. Budem sa snažiť stále zlepšovať, dosiahnuť ešte väčšie výzvy a raz sa dostať niekde do kvalitnejšej zahraničnej ligy.
Ktorá zo zahraničných líg Vás najviac láka?
Určite španielska a talianska liga. Páči sa mi futbal, aký sa tam hrá a hlavne mám rád krajiny, kde je teplejšie počasie.
Čo pre Vás znamená fakt, že ste boli hráčom slovenskej 21-tky?
Pre mňa bol veľmi povzbudzujúci samotný fakt, že si ma tréner vybral a mohol som reprezentovať Slovensko. Dávalo mi to väčšiu chuť do futbalu a zároveň som zažil niečo nové, pretože atmosféra v reprezentácii je odlišná od tej v klube. Som veľmi rád, že som ju mohol okúsiť a bude ma to motivovať k tomu, aby som sa raz dostal do A- tímu Slovenska.
V tejto sezóne sa Vám strelecky darí. Máte tajný recept na úspech?
Vždy som sa snažil ísť na sto percent aj na tréningu, a to sa mi potom vrátilo v samotných zápasoch. Som rád, že mám dôveru trénera, hrávam a práve to je hlavný dôvod toho, prečo dávam góly. V tomto trende sa budem snažiť pokračovať a verím, že sa ku mne bude futbalová šťastena prikláňať.
Ste poverčivý? Nosíte talizman alebo máte nejaký rituál pred zápasom?
Nie som poverčivý a nemám ani žiadny talizman. Jednoducho, ja sa snažím počas celého týždňa 100% pripraviť na každý zápas a verím v to, že ak celé mužstvo podá kvalitný výkon, môžeme vyhrať v každom zápase.
Čomu sa venujete okrem futbalu?
Pravdu povediac, príliš sa nevenujem ničomu.(úsmev). Rád však chodím do kina, alebo si niekam sadnúť spolu s kamarátmi.
Kde najradšej trávite voľný čas a s kým?
Ak mám voľno, chodím domov do Svidníka, pretože som celú sezónu preč. Najradšej svoj čas trávim doma s rodinou a kamarátmi, ktorých počas roka stretávam len párkrát.
Už ste si asi zvykli, že rodinu často nevidíte…
Áno, postupne som si zvykol na fakt, že žijem ďalej od rodiny, ale takmer každý deň si voláme. Hoci ja chodím domov málokedy, občas oni prídu za mnou do Banskej Bystrice na nejaký zápas.
Ako sa Vám páči život v Banskej Bystrici a aj samotné mesto?
Na život v tomto meste som si zvykol rýchlo, cítim sa tu dobre a s ničím nemám výraznejší problém. Mesto sa mi páči, pretože nie je ani malé, ani veľké. Také akurát. (úsmev)
Blízku budúcnosť spájate s klubom spod Urpína?
Som hráčom Dukly a na nič iné momentálne nemyslím. Dúfam však, že sa mi v budúcnosti podarí dostať sa do zahraničia.
Aký je Váš futbalový a súkromný sen, ktorý si túžite splniť?
Futbalovým je, aby som sa dostal do slávneho klubu a vyhral som s nimi nejakú cennú trofej. A súkromný? Mať možnosť zarobiť si futbalom na cely zvyšok života, a potom žiť niekde pri mori.
