Na MS RoboCup 2011 v tureckom Istanbule zahviezdil slovenský tím Just Epic, ktorý tvorí aj trojica Banskobystričanov Ján Maťaš (16, GJGT), Andrej Chudý (17, SPŠ J. Murgaša) a Martin Perešíni (16, SPŠ J. Murgaša). V juniorskej kategórii do 18 rokov konštrukcie a programovania autonómnych robotov, ktoré hľadajú v bludisku zranené osoby – Rescue B (Záchranár B), získali najvyšší počet bodov a stali sa tak majstrami sveta. Na naše otázky odpovedal Martin Perešíni.
Ako si sa dostal k robotike, resp. kto ťa k nej priviedol?
K robotike som sa dostal cez môjho otca, školu, bratov. Ešte keď som bol ôsmak na ZŠ, tak som videl v televízii robotické ruky a fascinovalo ma to. Povedal som o tom otcovi a jednu takú ruku som si s jeho pomocou postavil. Neskôr som sa zúčastnil Technickej Olympiády 3V v Trenčíne, na ktorej som obsadil pekné 3.miesto v rámci Slovenska na úrovni ZŠ. Potešilo ma to a začal som sa o robotiku viac zaujímať. Neskôr som prešiel z robotickej ruky na robotov, ktorí sa už pohybujú po zemi a nestoja staticky na stole. Spoznával som viac ľudí v tejto oblasti a chodieval som na viac súťaží – Trenčinasky Robotický Deň, SOČ, Istrobot, RoboCup.
Čo ťa baví na konštruovaní a programovaní robotov?
Pred polrokom som o programovaní nevedel skoro nič. Samozrejme, že programovanie a jazyky som poznal, lenže som z toho nevedel skonštruovať správny syntax na chod programu. Mal som iba základy, nič iné. Postupom času som za dobré vysvedčenie dostal Arduino – programovciu dosku s mikroprocesorom ATmega 328 a to bol prvý krok ku skutočnému programovaniu robotov. Na konštruovaní robotov je zaujímavá tá rozmanitosť, že ako rôzne sa dá poskladať nejaká vec z tých istých súčiastok, ale do iných tvarov. Tam už je to zaujímavé hardware-ovo, o jednotlivých senzoroch a motoroch, ako správne vyvážiť robota, aby na prevýšení neprešmykoval, alebo aby sa nezrútil. Ale samozrejme všetko má svoj limit a to sú peniaze a požadované rozmery robota. Program je duša robota a hardware je jeho telo.
Je stavba a programovanie robotov časovo a finančne náročná?
Program sú myšlienky autora a myšlienky sú čas. Hardware sú čas a peniaze, navyše treba dobre poznať fyziku pri konštrukcii.
Stručne našim čitateľom priblíž súťaž RoboCup a jej súťažné disciplíny…
RoboCup je medzinárodná súťaž autonómnych robotov. Súťaž je určená na podporu výskumu a výučby umelej inteligencie, robotiky a ďalších príbuzných oblastí. Cieľom je dosiahnuť do roku 2050 takú úroveň v oblasti humanoidných robotov, aby tieto boli schopné vyhrať zápas so skutočnými ľudskými futbalovými šampiónmi. RoboCup je veľmi široký pojem súťaží. Súťaží sa tam od juniorských kategórií až po dospelácke kategórie. Juniori súťažia v kategóriách Rescue, Dance a nakoniec v Soccer (Futbal), pričom všetky majú svoje podkategórie A a B, kde sú súťažiaci zaradení podľa veku. Dospelácke kategórie sú podobné, ale je ich viac a sú tam aj nejaké disciplíny navyše.
Opíš svoj tím a to, ako sa dostal na MS RoboCup 2011 v tureckom Istanbule…
Náš team sa volá Just Epic. Samotný tím existuje už dlhšiu dobu a jeho stáli členovia sú Ján Maťaš a Andrej Chudý, ktorí sa už predtým zúčastnili RoboCup-u v Singapure a v Grazi. Ja som sa k nim pridal iba pred rokom. Hneď mi povedali, že dostali nového robota od STU BA a spýtali sa ma, či neviem pracovať s Arduinom. Mal som šťastie, pretože som s ním pracoval len nedávno a vedel som ho aj programovať. Dostal som teda do rúk robota a začal som na ňom pracovať. Výsledok bol taký, že sme vyhrali v slovenskom kole RoboCup v Sabinove, v kategorií Rescue B a postúpili sme tak na MS RoboCup 2011. Bola to moja prvá účasť na svetovej úrovni v robotike. Kategóriu Rescue A vyhral Ondrej Oravčok (17) zo Zvolena, ktorý bol v tíme sám. Nemali sme financie (spoznorov) a tak sa rozhodlo, že sa všetci štyria spojíme do jedného tímu. Lenže pravidlá RoboCup-u nedovoľujú, aby jeden tím súťažil v dvoch kategóriách, a preto som sa podujal, že na súťaži budem oficiálne napísaný spolu s Oravčokom, ako jeden tím a Maťaš s Chudým budú druhým tímom, s ktorým budeme spolupracovať.
Priblíž našim čitateľom kategórie, v ktorých ste súťažili…
– Rescue A (Záchranár A) – súťaž robotov záchranárov, ktoré prechádzajú modelom budovy, prekonávajú rôzne prekážky a vyhľadávajú obete. Obeťou je plechovka na konci celej dráhy. Obeť sa zachráni tak, že sa prenesie na určené miesto. To sa docieli tým, že sa zdvihne a prenesie.
– Rescue B (Záchranár B) – súťaž robotov záchranárov, ktoré prechádzajú modelom budovy, prekonávajú rôzne prekážky a vyhľadávajú obete. Obeťami sú tepelne vyhrievané pliešky, ktoré znázorňujú teplotu ľudského tela, cca. 40 stupňov Celzia. Túto kategóriu sme vyhrali.
– Superteam Rescue B (Supertím Záchranár B) – obdoba Rescue B, pri ktorej organizátori náhodne vyberú dvojice tímov a tie sa následne spoja do jedného tímu. Je to vlastne aj kvôli tomu, aby sa lepšie spoznali mladí ľudia z iných krajín a vedeli sa medzi sebou dorozumieť. Každý tím potom dostane rovnakú úlohu a musí ju splniť. Napríklad, namiesto hľadania obetí, musí robot (akože) aj naložiť obeť, vrátiť sa na začiatok štartu, tam ju vysadiť a potom sa vrátiť naspäť a hľadať ďalšie obete. Takto to musia robiť napríklad dva roboty súčasne. V tejto kategórii sme skončili na 3.mieste spolu so Slovinským teamom SERŠ (Bojan Potočnik a Tadej Tofant).
Roboty bývajú postavené z rôznych materiálov. Z čoho pozostávali tie vaše?
– Robot v kategórii Rescue A nebol dobre skonštruovaný. Jeho základ tvorila stavebnica LEGO NXT a nevedeli sme ho technicky vylepšiť. Dal sa už iba software-ovo doladiť, ale ani to veľmi nepomohlo. Problém bol v tom, že sme nemali financie na ďalší senzor, ktorý by robotovi pomohol lepšie sa otáčať a orientovať v priestore.
– Robot v kategórii Rescue B bol na tom lepšie, pretože bol od základu skonštruovaný zo súčiastok a senzorov – mal iba pevne daný podvozok a motory, a preto sa dal voľne dotvárať. Dokúpili sa dva tepelné senzory na identifikáciu obetí a doladil sa program a v tom spočívalo čaro a úspech nášho robota.
Vášmu tímu sa v kategórii Rescue B podarilo zvíťaziť. Dosiahli úspechy aj iné slovenské tímy?
Áno, na MS RoboCup 2011 zvíťazil v kategóriách Junior Dance a Superteam Dance aj tím Pinkies z Prešova.
Chcel by si sa súťaže RoboCup zúčastniť aj o rok?
Určite áno. Chcel by som sa ešte zúčastniť na ďalších súťažiach, aj na svetovom RoboCup-e, ale tentoraz ešte s lepšími robotmi.
Čo je najdôležitejšie, ak sa chce niekto pustiť do stavby a programovania robotov?
V prvom rade musí človek chcieť venovať sa tomu a mať čas. Časom si pozisťuje veci okolo robotiky a naučí sa programovať a konštruovať robota.
Martin na záver dodal…
Chcel by som poďakovať nášmu sponzorovi Hewlett – Packard, že mi umožnil dostať sa na takéto svetové podujatie a ďakujem aj mojej rodine, môjmu tímu a kamarátom.
