BBonline.sk (M. Blaško, foto: Marek Slobodník) | 5.3.2015

Marek Slobodník: Začalo sa to nevinnou cestou na Pionieri okolo Slovenska

Absolvoval niekoľko výprav na starých motorkách Jawa Pionier či Jawa 250 do Kazachstanu, Rumunska, okolo Slovenska či dokonca naprieč Južnou Amerikou. Pochádza z Banskej Bystrice a preto sme si nemohli nechať ujsť rozhovor s týmto motorkárom tesne pred jeho ďalšou výpravou do Austrálie.

Pre začiatok by si sa nám mohol predstaviť.

marek slobodnik6Ahojte, volám sa Marek Slobodník. Som najmä motorkár no kvôli cestám, ktoré som absolvoval, som už aj cestovateľ. Za najúspešnejšie cesty považujem cestu do Kazachstanu a späť, na malej motorke Jawa Pionier a cestu s českými trabantistami na 55 ročnej Jawe 250 naprieč Južnou Amerikou. 

Kde vznikla tá myšlienka precestovať svet na motorke?

V roku 2008 to začalo nevinnou cestou na Pionieri okolo Slovenska. Od vtedy sa to nedá zastaviť a chcem vidieť stále viac a viac.

Takže tvoja prvá cesta na Jawe mimo Slovenska bola cesta do Kazachstanu?

Nie nie, prvá mimo Slovenska bola do Rumunska. Tam som si uvedomil, najmä v oblastiach kde bola fakt chudoba, že chcem vidieť viac. Preto sme rok nato vymysleli cestu do Kazachstanu.

Ako dlho teda trvala cesta do Kazachstanu? Ako prebieha príprava na takúto nevšednú výpravu?

Trvala niečo okolo dvoch mesiacov a príprava, no možno sa zasmejete, ale bola takmer nulová. My sme si naozaj skoro nič nepripravili a táto prvá veľká cesta bol úplný punk. Najmä naše 40 ročné motorky neboli vôbec skontrolované. Preto sme sa s nimi na ceste dosť trápili. Okrem toho sme nevedeli poriadne nič opraviť.

Koľkí ľudia podstúpili túto dvojmesačnú výpravu? Na aké zážitky si spomínaš z tejto cesty najradšej resp. tie, na ktoré radšej nespomínaš?

marek_slobodnik (5)Podstúpili sme ju štyria kamarati: Ja, Stano, Lukáš a Juraj. Zážitkov, na ktoré rád spomínam, je strašne veľa a mohol by som o nich napísať 20 strán či celú knihu. No top bol týždeň vo Volgograde so Stasom, ale opať je to na dlhé rozprávanie. Mimochodom o všetkom rozprávam na mojich prezentáciách. Boli samozrejme aj zlé zážitky no s odstupom času doma a keď nám nejde o život aj tieto zlé sú úsmevné.

Na takúto cestu asi treba mať celkom veľký finančný obnos, veď financovanie motorky, stravy a veci okolo ubytovania musia stáť na dvojmesačnej výprave množstvo financií. Alebo sa mýlim?

Finančne najnáročnejšie je letieť a posielať stroje kontajnerom. Keďže táto cesta bola prevažne po suchu, tak nestála tak veľa. V podstate pionier nemá veľkú spotrebu a cena benzínu nebola až tak vysoká, ako v Európe. Jesť človek musí aj doma a ubytovanie sme takmer neriešili. Vždy sme spali v stane.

Ako si sa vlastne dostal k skupine českých trabantistov?

marek slobodnik3Po Kazachstane sme aj z toho mála materiálu čo sme mali, spravili film. Bol úspešný a vyhral prvú cenu spomedzi slovenských motorkárskych filmov a tak obletel celý internet. Videl ho aj Dan, „šéf“ českých trabantistov, a tak ma pozval na prezentáciu do Prahy, kde sme sa spoznali a tak vznikla táto myšlienka.

V čom bolo cestovanie s trabantistami iné?

Najmä v tom že sme natáčali film/seriál. To bolo to najťažšie na tej ceste. Fakt to dá veľa práce, no potom výsledok stojí zato.

Vieš odhadom povedať, koľko si už svojou motorkou prešiel kilometrov? 

To je ťažko povedať, mám viac motoriek a na každej jazdím, ale odhadom to môže byť niečo okolo 100-tisíc na všetkých motorkách čo mám. Ale fakt presne neviem. lebo skoro nikde mi nefunguje tachometer. 

Niekde som započul aj o Afrike? Tá už bola, či je len zatiaľ v pláne?

V Afike bol Dan s dvoma trabantami asi 6 rokov dozadu. No ja tiež premýšľam nad týmto kontinentom. „Je to vo sviečkach“, že kedy, ale určite by som raz chcel vidieť, cítiť tento obrovský kontinent. Chcel by som to prejsť čisto iba na pionieroch, bez akéhokoľvek auta.

Akú cestu plánujete najbližšie? 

marek slobodnik7Začiatkom Apríla tohto roku už budeme jazdiť po Austrálií v podobnom zložení, ako sme boli v Južnej Amerike. Pribudne jedna motorka s Dominikou a Trabant Babu sme upravili na tzv. Hicomat, čo bolo niekedy jediné východonemecké auto na ktorom mohli jazdiť invalidi. Posádka v ňom sú dvaja vozíčkari Kubo a Kristína. Myslím že najpozitívnejšia dvojica výpravy (úsmev).

Takže príprava do Austrálie už prebieha v plnom prúde? Idete tiež točiť?

Príprava prebieha v plnom prúde snáď už pol roka. V tomto čase sú to už len dozvuky naších príprav, lebo mašiny sme už poslali kontajnerom do Austrálie a momentálne sú niekde na pól ceste. Samozrejme ideme točiť. Opäť máme v pláne natočiť film a aj seriál.

Kde budeme môcť vzhliadnuť film z Austrálie? Dostane sa film aj do kín, či ho budete premietať aj na svojich prezentáciách?

Určite bude v slovenských kinách, ako bola aj Južná Amerika a na prezentáciách budeme premietať fotky a komentovať ich. To je o niečom inom.

Fotogaléria