Nedávno prebehla médiami informácia o zaslaní otvoreného listu 26 architektov primátorovi mesta vo veci autobusovej stanice. Niektoré média poskytli objektívne informácie a niektoré skresľujúce, s dokonca veľkou kritikou architektov ako neprajníkov rozvoja mesta. Informácie o otvorenom liste sa objavili dokonca aj v celoštátnych médiách. Veľmi zaujímavá bola reakcia Mesta, ústami pani hovorkyne, že námietky a odporúčania architektov sú neopodstatnené, lebo ľudia chodia na autobusovú stanicu aj tak z Námestia Slobody, ktoré je hlavným prestupišťom MHD.
Rozoberme si to: Občania a návštevníci mesta, ktorí pri svojej ceste využívajú autobusy, diaľkové a prímestské a po meste MHD, budú na autobusovú stanicu chodiť peši z Námestia Slobody. Ľudia, ktorí cestujú vlakom a využívajú MHD, budú mať svoje prestupné miesto pred železničnou stanicou.
Treba uznať, a je to zrejmé aj laikovi, že takto cestuje podstatná časť cestujúcich – možno je 75 – až 80% tých, ktorí využívajú kombináciu vlak – MHD a BUS – MHD. Určitá časť využíva na cestu z autobusovej i železničnej stanice osobné auto, resp. taxík. Len menšia časť cestujúcej verejnosti – z blízkeho okolia, využíva B. Bystricu ako prestupisko z vlaku na prímestskú resp. diaľkovú autobusovú dopravu a naopak.
Otázka teda stojí tak, či je vôbec potrebné stavať novú autobusovú stanicu, ktorá nič nemení? Bude investor spokojný s tým, že nákupné stredisko, ktoré tvorí podstatu jeho investície, navštívi 5, možno 10% cestujúcej verejnosti?
Ak uvažujeme takto jednoducho sedliackym rozumom, výjde nám, že autobusovú stanicu ani netreba stavať, že by ozaj stačilo vymaľovať a vybaviť túto…
Územný plán centrálnej mestskej zóny (p. obrázok), i navrhovaný nový ÚP mesta, ako aj novo vytváraný Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ráta s inou kvalitou poskytovania služieb cestujúcej verejnosti. Predpokladá v priestore železničnej a autobusovej stanice s vybudovaním integrovaného prestupného uzla. To znamená, že cestujúci sem môže prísť akýmkoľvek druhom dopravy – vlakom, autom, autobusom, peši, na bicykli a tak isto môže prestúpiť na akýkoľvek iný druh dopravy – suchou nohou.
Takýto koncept je aj v súlade s možnosťami podpory udržateľnej mobility v krajských mestách prostredníctvom eurofondov.
Takže nakoniec sa ukazuje, že tých 26 architektov nie je proti rozvoju mesta, ba sú dokonca na strane investora, lebo mu chcú doprať komerčný úspech tejto investície, ktorý bude omnoho výraznejší ,ak ju navštívi namiesto 5-10% cestujúcej verejnosti, napr 50- 60%. Architekti stoja aj na strane občanov a návštevníkov mesta, lebo im chcú dopriať omnoho vyšší štandard, komfort a pohodu cestovania, než poskytuje plánovaná výstavba, ktorá vlastne funkčne nemení súčasný stav, ba dokonca znižuje dopravnú bezpečnosť a bezpečnosť cestujúcich.
Otázka teda znie, na čej strane je vlastne Mesto?
