Historicko-etnografický náčrt spôsobu života Rómov na našom území v 19. a 20. storočí ponúkne výstava Vypovedaní, ktorej vernisáž sa uskutoční v utorok 30. apríla v Bethlenovom dome.
Etnikum žijúce na periférii sa stalo častým námetom výtvarníkov, a to najmä vďaka ich pocitu voľnosti a slobody. Motívy zo života Rómov, tradičné povolania a spôsoby obživy, rôzne remeslá, hudobná a duchovná kultúra (pochovávanie, veštenie, čarovanie) poslúžili ako námety figurálnych kompozícií (matky s deťmi, hudobníci, cigánske štvrte, radovánky a oddych), v ktorých je zachytená prirodzená spiritualita prežitého okamihu.
Repríza tematickej výstavy Východoslovenskej galérie Vypovedaní ponúkne historicko-etnografický náčrt spôsobu života Rómov na našom území v 19. a 20. storočí, a to prostredníctvom klasických výtvarných druhov v konfrontácii s dokumentačným fotografickým materiálom. Podnázov výstavy Cigáni v slovenskom výtvarnom umení 19. a 20. storočia sa v tomto prípade odvoláva na historickú skúsenosť, a toto pomenovanie tak bolo prirodzeným (literárne pôsobiacim) rozhodnutím kurátorskej koncepcie. Všetky vystavené diela, pochádzajúce prevažne zo štátnych zbierok slovenských galérií a múzeí, majú presne daný názov, ktorý je predmetom katalogizačného procesu a ten aj vo výstave citujú.
Aj napriek tomu, že na základe spoločensko-politických zmien boli Rómovia odsunutí na perifériu spoločnosti, pokúsi sa výstava prostredníctvom klasických výtvarných druhov v konfrontácii s dokumentačným fotografickým materiálom podať historicko-etnografický náčrt spôsobu života Rómov na našom území. Vo folklóre slovanských národov zaujali Rómovia pomerne významné miesto, ako napríklad Židia. Obe etnické skupiny, v Európe geneticky cudzie, odlišujúce sa obyčajami, jazykom i vzhľadom, skoro vzbudili záujem autochtónneho obyvateľstva. Dôsledkom toho bolo aj množstvo kultúrnych a mentálnych charakteristík, rozdielov, stereotypov a predsudkov uplatňujúcich sa vo vzájomných vzťahoch rómskeho a majoritného obyvateľstva. Cesta k trvalej náprave vzájomných vzťahov nerómov a Rómov, ako aj vylepšenie celkového spolunažívania, by mala viesť práve cez osvetu a duchovnú obnovu Rómov, ako aj majoritného obyvateľstva.
Názov výstavy nachádza svoju genézu v tereziánskom období 18. storočia a privlastňuje si latinský výraz Relegatus, čo v preklade znamená vypovedaný. Označenie na tele kapitálou latinského názvu predstavovalo pomerne miernejší fyzický trest pri porušení zákazu kočovania. Tieto snahy Márie Terézie mali zmierňovať diskriminačné opatrenia a zároveň riešiť problematiku kočovných Rómov, ktorí mali byť pri porušení zákazu vypovedaní za hranice monarchie.
Jedným zo zámerov výstavného projektu je zmapovanie témy cez zbierkové fondy slovenských múzeí a galérií, s dôrazom na zbierkový fond Východoslovenskej galérie. Samotná koncepcia výstavy nemá záväzné geografické vymedzenie, nakoľko vlastný spôsob života Rómov sa neviazal na konkrétne miesto, a preto budú na výstave predstavené práce z viacerých kultúrnych regiónov s pestrým výberom autorského zastúpenia – Ladislav Mednyanszký, Elemír Halász-Hradil, Anton Jaszusch, Jozef Bendík, Maximilián Kurth, Rudolf Dzurko, Konštantín Bauer a ďalší. Kurátorom výstavy je Miroslav Kleban.
Vernisáž výstavy Vypovedaní sa uskutoční v utorok 30. apríla o 17:00 h v Bethlenovom dome (Dolná 8) v Banskej Bystrici. Výstava potrvá do 15. septembra 2019.
Vstup na vernisáž je voľný.
