Počas víkendu odštartovali súťaže Mestskej únie malého futbalu (MÚMF) v Banskej Bystrici. Pri tej príležitosti sme si sadli s bývalým vrcholovým hráčom, súčasným rozhodcom, delegátom a v neposlednom rade predsedom MÚMF Vladimírom Koscom st.. Porozprávali sme sa o malom futbale v našom meste, o jeho súčasných i minulých problémoch, o rozhodcoch a víziách do budúcnosti.

V ligách MÚMF štartuje 111 tímov, to je skutočne dosť. Ako sme na tom v porovnaní s inými mestami?
Je to najväčšie zázemie na Slovensku a každým rokom nám to rastie. Vlani sme mali 107 mužstiev.

Je to teda rekord?
Samozrejme, toľko mužstiev ešte nebolo.

Je bystrická MÚMF najväčšia na Slovensku?
Áno, nikto nemá také zázemie ako my.

Čím to je, že práve v Banskej Bystrici je taký veľký záujem o malý futbal, dokonca väčší ako v Košiciach, či v Bratislave…

zdroj foto: mumf.sk

U nás sa  začalo pred 29 rokmi, ja som hrával od začiatku. Snažíme sa to poctivo robiť, vidia to aj mužstvá. Nie sú zákulisné ťahy. Veľmi napomohlo to, že niekedy sme hrávali na asfalte, teraz máme umelé trávy. Predsa len, hrať na takomto trávniku je radosť. Ľudia zistili že sú vytvorené veľmi dobré podmienky. Napríklad ja hrám vo Zvolene, lebo nechcem tu ako predseda. Tam si pískajú mužstvá navzájom. To, čo bolo u nás pred 25 rokmi, tak tam je ešte stále. A predsa len, nech je akýkoľvek rozhodca, nech sa mýli akokoľvek, ale nikdy to nie je tým, že „my sme prehrali, teraz prehráte vy“.

Vráťme sa ku histórii. Vy ste boli pri MÚMF od začiatku. Keď to môžete zhodnotiť, v čom je najväčší rozdiel oproti minulosti, ako sa to rozbiehalo, čo boli zlomové udalosti v histórii?
Malý futbal v Bystrici začal s veľmi dobrou myšlienkou. Priateľské vzťahy. Dohral sa zápas, sadli sme si jedno aj druhé mužstvo, vypili sme si. Bolo to také ľudové, ľudia sa zišli a zabavili. Trošku sa to pokazilo, do malého futbalu prišlo dosť peňazí. Teraz človek, ktorý ma peniaze, v živote nehral futbal, spraví mužstvo a chce výsledky. Niekedy to bolo kamarátskejšie, vzťahy boli inakšie.
Zlomovým momentom bola výstavba ihrísk. My sme jediní na Slovensku, ktorí hrajú so zákazom vypichovania lopty zo zadu. Na asfalte to bolo kvôli zdraviu, lebo bolo veľa zranení. Mysleli sme si, že hráči sa budú chcieť k tomu vrátiť, ale nevrátili sme sa ani na umelej tráve. Ja sám hovorím, že je to proti futbalu, ale je to pre ochranu zdravia. V prvom rade by to malo byť o zábave, v pondelok ideme do roboty.

Niektoré súťaže prejdú reorganizáciou. Extraliga sa presunula z haly na Štiavničkách na umelú trávu pod fakultou. Dokonca boli problémy s naplnením mužstiev, lebo nebol záujem hrať najvyššiu súťaž. Prečo nie je záujem hrať v Extralige?
Nerozumiem tomu ani ja. Medzi I. ligou a Extraligou je finančný rozdiel, teraz to neviem presne vyčísliť, okolo 1500 korún na tím. Dakedy, keď som ja hrával Extraligu, sme začínali o jedenástej večer a končili o polnoci. Teraz hrajú o pol siedmej, končia o pol desiatej. Ťažko povedať, či je to v tom, že sa hráva cez týždeň. Ale hralo sa v hale, mužstvá mali sprchy, šatne . Takýto čas ako je dnes? (v sobotu pršalo pozn.red.) Vtedy to mali dnu. My sme povedali, že keď nám klesne Extraliga na šesť tímov, dáme ju vonku. Nemá to význam, aby sme niekoho silili nech hrá v hale. Ja som rozhodoval prvú slovenskú ligu futsal, hral som prvú slovenskú ligu a vravím jednu vec: najvyššia súťaž by sa mala hrať v hale. Pre Extraligu sme urobili maximum. Oni sa rozhodli, budú hrať v daždi, v zime. Vyskúšajú, uvidia, čo to je…

Ďalšou novinkou je, že od budúceho roka sa bude hrať aj piata liga.
Áno, bude sa hrať jedna IV. liga a podľa počtu prihlásených vytvoríme skupiny piatych líg. Rátam, že dve piate ligy budú určite. Aby sa vytvorila konkurencia a zdvihla úroveň IV. líg, lebo tam boli medzi mužstvami veľmi vysoké výsledky.
Pred začiatkom tejto sezóny sme piatu ligu nemohli urobiť. Musíme dodržať regulu, dali sme to vedieť dopredu, mužstvá už teraz vedia, koľkí vypadnú, koľkí sa zachránia.

Tento rok teda pôjde o veľa. Nebojíte sa ako rozhodca, že sa to  začne „rezať“  v IV. lige?
Myslím si, že nie. Rozhodcovia by si mali urobiť poriadok a malý futbal by mal byť o tom, aby si ľudia zahrali. To bola prvotná myšlienka, ktorá sa trochu stratila. Aj teraz sa nájdu mužstvá, ktoré si sadnú po zápase, ale za našich čias to bolo bežné. Či som vyhral ja alebo on.

Častou skloňovanou témou sú rozhodcovia. Ako je na tom MÚMF? Má kto pískať súťaže?
Je to veľmi zlé. Bojím sa, že keď skončíme my starí, bude veľký problém s rozhodcami. Mladí nemajú záujem,  a keď aj nejaký je, tak chlapec príde na dve kolá a prestane rozhodovať. Je nás asi šesť nad 50 rokov.

Boja sa mladí rozhodcovia?
Boja sa. Je to veľmi nevďačná úloha. Hráči vidia len svoju pravdu, majú klapky na očiach. Bojím sa, aby sme sa nedostali do čias, keď sme začínali, že sme si rozhodovali sami. Keď skončia starí rozhodcovia, nevidím to dobre. Stále hľadáme nových rozhodcov, teraz sa mi prihlásil jeden a to je veľmi málo.

Aké sú vízie MÚMF do budúcna?
Chceme ďalej rozvíjať malý futbal v Banskej Bystrici, aby bola lepšia úroveň. V Jakube je veľmi dobré ihrisko, pod fakultou tiež. Máme teda dve ihriská, ktoré sú na vysokej úrovni. Vďaka majiteľom ihrísk.

Aké je želanie predsedu MÚMF do novej sezóny?
Aby sa nikomu nič nestalo, aby chlapci odohrali stretnutie. Aby si sadli, aby ostali priatelia, nielen protihráči. Treba vidieť nielen body, ale aj priateľstvá.