Banskobystrický samosprávny kraj vyčíslil dopady vládnych opatrení na svoj rozpočet v tomto a budúcom roku na viac ako 32 miliónov eur. V tejto sume sú zahrnuté len náklady súvisiace s odsúhlasenými odmenami a zvyšovaním platov zamestnancov krajom zriadených organizácií a odhad dopadu rodinného balíčka na vývoj daňových príjmov.
Spolu s rastúcimi cenami energií však zrejme pôjde o sumu vyššiu rádovo v miliónoch. BBSK preto vyzýva na seriózne rokovania samospráv a vlády o krízovom pláne.
Rodinný balíček, ktorý ukrojí z predpokladaných daňových príjmov BBSK v tomto a budúcom roku asi 21 miliónov eur i 500-eurové odmeny a zvýšenie platov zamestnancov v školstve, sociálnych službách a kultúre, ktoré župa vyčíslila na približne 11 miliónov eur. Dopady vládnych opatrení na rozpočet Banskobystrického samosprávneho kraja do konca tohto a v budúcom roku predstavujú asi 32 miliónov eur a to v nich nie je zahrnuté skokové zvýšenie cien energií o stovky percent.
„Vláda na jednej strane ukrojí cez rodinný balíček z našich predpokladaných daňových príjmov a na druhej strane ešte zvýši naše náklady doposiaľ ničím nekompenzovaným zvyšovaním platov zamestnancov v krajom zriadených organizáciách. Naviac, nikto s nami nehovorí o tom, ako sa postaviť k obrovskej energetickej kríze, akej ešte nikto v histórii našej krajiny nečelil. Áno, medziročne naše daňové príjmy v absolútnych číslach mierne porastú, ale ani náhodou to neznamená, že kraj bude mať vo finále viac peňazí,“ hovorí Ján Lunter.
Banskobystrický župan zároveň vyzval premiéra a vládu na seriózne rokovania o krízovom pláne – táto situácia sa totiž týka všetkých samospráv.
„Do 15. októbra musí vláda podľa zákona poslať do parlamentu návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy. Takže zostáva nejakých 6 týždňov. Asi netreba nikoho presviedčať, aká je mimoriadna situácia. Teraz je určite čas, aby pán premiér takéto seriózne rokovania o krízovom pláne rozbehol a viedol. Nestačí nás odkázať na ministerstvo financií. Máme o čom hovoriť – o kompenzáciách za to, o čo sme prišli, a o kompetenciách, ktoré vykonávame a má k nim patriť aj adekvátne financovanie,“ povedal Ján Lunter.
S výzvou vláde sa stotožnil aj predseda SK8 Jozef Viskupič, ktorý prisľúbil spoločný postup z úrovne samosprávnych krajov, v stredu sa spolu s podpredsedom BBSK Ondrejom Lunterom tiež zúčastnia rokovania predsedníctva ZMOS, ktoré vyzvú na spoločný postup.
Okrem toho župa pristupuje aj k okamžitým opatreniam, ktorými chce znížiť energetickú náročnosť Úradu BBSK a zriadených organizácií. Cieľom je podľa župana ušetriť 15% nákladov na energie. Rovnako BBSK pracuje aj na dlhodobých opatreniach, ktoré majú viesť k výraznejším úsporám.
Desať opatrení zavádza kraj okamžite
V budovách kraja bude znížená teplota vykuorvania o 1 až 2 stupne a skráti sa čas plného vykurovania budov a naopak predĺži čas, kedy sú priestory len temperované. Kraj sa tiež sústredí na modernizáciu osvetlenia a výmenu žiaroviek za úsporné. Samotná budova BBSK nebude v noci vysvietená a celkovo sa zníži počet hodín, počas ktorých sa na úrade svieti. Vo svojich priestoroch chce kraj tiež pre osvetlenia inštalovať pohybové senzory. Kraj tiež nariadi, aby dochádzalo v jeho úrade k čo najúspornejšiemu využívaniu elektronických zariadení.
V dlhodobom horizonte pripravuje kraj projekt pod názvom „Energetický manažment BBSK“, inštalovať chce viac fotovoltických a fototermických panelov na strechy objektov vo vlastníctve BBSK. Cieľom kraja je zníženie jeho spotreby zemného plynu z viac ako 51 GWh na necelých 24 GWh napojením sa na centrálne zdroje tepla.
