Quantcast

Chcel som predvolebné Tak Banskobystricky napísať ľahším, podľa možnosti aj mimovolebným štýlom, ale to sa mi nepodarí. Narovinu, lezie mi na nervy čo sa to medzi ľuďmi v našom meste aktuálne deje. Niektorí sa zmenili na hyeny. Myslím, že od Kalinčiakovej Reštavrácie sa veľa v predvolebnom boji nezmenilo. Ale začnem iným…

Narodil som sa v deväťdesiatom roku a už dlho stotožňujem svoju krajinu, naše Slovensko, so sebou samým. Veď sme takmer jedna generácia. V detstve som si prežil všetky pozostatky socializmu, v puberte všetky výdobytky západu a dnes stojím v strede tvrdej konzumnej spoločnosti, ktorá sa napriek všetkému ešte rada pozerá do minulosti. Neviem čím to je, ale postupne začínam mať pocit, že sa učím a učíme na vlastných chybách. Nemôžem si pomôcť, ale trvalo nám to strašne dlho. Naši dejepisári by mali dostať hodinové výpovede, pretože sme sa ako mladá spoločnosť nedokázali poučiť na chybách iných z minulosti. Musíme si svoju cestičku vyšliapať sami, čo stojí strašne veľa a nielen síl. Mám pocit, že isté skupiny ľudí v meste pod Urpínom konečne vyzreli. A to sú odo mňa starší. Stálo ich to veľa, ale poučili sa na vlastných chybách. V podstate 21 rokov po Nežnej revolúcii prišli na to, že všetko vyrieši len ich zjednotenie do malej banskobystrickej revolúcie. Držím im palce, ale dôležité bude, či vôbec vedia bojovať aj s reálnymi súpermi, keď doteraz bojovali len sami so sebou. Každopádne vďaka tomu budú voľby našej samosprávy zaujímavé. Možno.

Teraz už k titulke a pôvodnému motívu aktuálneho vydania Tak Banskobystricky. Nie neopisuje to, že počas písania tohto „blogu“ som strávil takmer celý deň v posteli… Ale samozrejme, opäť  sa týka politiky. Opäť tej banskobystrickej.

Kto sú flákači? Naši súčasní mestskí poslanci. Samozrejme česť výnimkám. Prečo?

V poslednom čase pravidelne navštevujem zasadnutia nášho Mestského zastupiteľstva. Ako novinár si materiály, ktoré naši volení zástupcovia prejednávajú prebehnem, vypichnem a preštudujem si to, čo ma zaujme. Neviem prečo som mal vždy ten pocit, že poslanci by mohli vedieť o všetkom, čo schvaľujú, respektíve neschvaľujú. Nevedia. V podstate sa im nečudujem. Materiály na jedno zastupiteľstvo môžu spolu nabrať dobrých pár stovák strán a množstvo vecí sa aj tak vopred prejedná na komisiách, ktoré odporúčajú, alebo neodporúčajú schváliť predmetné body. Aj napriek tomu, by som od poslancov očakával, že budú mať aspoň tušenia, čo robia. Alebo, keď už veľmi poľavím od princípov demokracie, aspoň keby si v kluboch prerozdelili záujmy a navzájom si vysvetlili, čo je dôležité. Lenže, asi ani to sa nedeje. Totižto stala sa vám taká vec…

Zmena tohtoročného rozpočtu. Šiesta v poradí. Primátor už bez podpory koalície. Výdavky mesta neustále stúpajú…

Ako človeka pracujúceho v banskobystrickom športe ma zaujal bod, v ktorom o navýšenie prostriedkov žiadala Správa športových a telovýchovných zariadení mesta  s dodatkom, že bez dotácie je činnosť tejto organizácie viac, ako ohrozená. Ešte výraznejšie do očí udieral predmet dotácie, medzi ktorým sme našli aj neschopnosť uhrádzať faktúry za elektrickú energiu na štadiónoch. Obavám sa, že ľudí, ktorí v tej chvíli vo Veľkej sále mestského úradu vedeli o tomto bode, by sme narátali na prstoch jednej ruky. Zháčil som sa vo chvíli, keď v rozprave vystúpil nemenovaný poslanec (nebudem menovať, však politický priestor u nás voľačo teraz stojí 🙂 a nájdete si ho v predmetnom článku…), ktorý navrhol úplne stiahnuť práve tento bod zo zmeny rozpočtu. Z toho vyplýva otázka, či tento poslanec naozaj tak neznáša šport, alebo chcel len poukázať na fakt, že poslanci sú schopní v nevedomosti priviesť vrcholový šport v našom meste do záhuby s úsmevom na tvári.

A stalo sa. S úsmevom na tvári síce zamietli návrh tohto poslanca, ale zároveň neschválili celú zmenu rozpočtu. Čo beriem, pretože zmena rozpočtu obsahovala celý rad navyšovania prostriedkov, ale doviesť hokej v Bystrici do štádia, že dodávateľ elektrickej energie čaká pri vypínači na ich rozhodnutie a oni nechajú dlhy dlhmi… Na jedno šťastie, že posledné zastupiteľstvo neskončilo v ten deň a o týždeň muselo pokračovať. To si už po medializácii zjavne viacerí uvedomili, čo spôsobili a potrebné financie vyčlenili. Keby zastupiteľstvo nepokračovalo, zvolali by mimoriadne zasadnutie, alebo by sme boli nejaký čas bez hokeja a možno aj futbalu?

Zvoľme preto do zastupiteľstva takých ľudí, ktorí nebudú brať výkon poslaneckej funkcie, ako z núdze cnosť, ako povinnosť niekde si posedieť. Zvoľme ľudí, ktorí sa na takúto prácu tešia, ktorí majú nápady a chcú robiť niečo pre iných. Niekomu to vidieť na očiach, niekomu na odvedenej práci a na niekom to jednoducho nevidíte. Skúste ich prekuknúť.

Predvolebné Tak banskobystricky ukončím opäť návratom k Reštavrácii Jána Kalinčiaka.  Nezabudnite totiž, že vola lapajú za rohy a človeka za slovo. Správne krúžkovanie prajem!

Prečítajte si staršie vydania Tak banskobystricky…
Prečítajte si profil autora tu…