Je máj, lásky čas. Opäť môžeme pokojne vyjsť do ulíc, stretávať sa s priateľmi, pracovať a naďalej aj čítať knihy. Dnešná knižná súťaž poteší milovníkov Sládkovičových básní aj milovníkov psích dobrodružstiev. Tam i tam je lásky nadostač.
Od narodenia veľkého slovenského básnika Andreja Sládkoviča uplynulo celých dvesto rokov (31. marec 1820). Vydavateľstvo Ikar si toto výročie uctilo zbierkou básní Tajomstvá. V knihe, krásnej na pohľad, na dotyk a najmä obsahom, je takmer štyridsať Sládkovičových básní, ktoré nie sú až také známe ako jeho Marína či Detvan.
„Marína a Detvan sú Sládkovičovými najčastejšie publikovanými dielami. Najmä Marína je naozaj literárnym skvostom a vrcholom jeho tvorby. Už menej ľudí vie, že tento autor vo svojej poézii dokázal byť nielen sentimentálny ale napríklad aj vtipný. Názov zbierky Tajomstvá naznačuje, že sa v knihe skrýva aj menej známa poetická tvár Andreja Braxatorisa,“ hovorí šéfredaktorka beletrie vydavateľstva Ikar a spoluzostavovateľka knihy Danka Jacečková a dodáva, že výber básní urobili v spolupráci s Beátou Mihalkovičovou z Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, ktorá dobre pozná štúrovské obdobie. Pripravila zaujímavé sprievodné slovo, z ktorého sa čitateľ všeličo dozvie, ako aj krátky slovníček takzvaných „sládkovičovín“, teda menej zrozumiteľných dobových výrazov z jeho poézie.
Medzi básňami v zbierke nechýba Anjel pokoja, Nehaňte ľud môj, Marína či Dcérka a mať. V závere je už spomínaný výkladový slovník, pretože Sládkovičov jazyk sa od toho nášho už značne vzdialil a niektorým slovám možno neporozumieme. Napríklad foliant (stará kniha veľkého, fóliového formátu), blhotanie (ligot), pľach (plech) alebo zrkadlina (odraz na vodnej hladine).
Ukážka z básne Anjel pokoja
Hľa, jak sa trávou skrvavenou honí
prez stráne holé a výšiny pusté,
prez dumné doliny a hory husté
smrteľník biedny a slzy roní!
Hľa, mrasky mračné,
to svedectvá značné,
že svedomie, že osud odporný
blahému tichu v ducha jeho bráni.
A čo sa stráni
spolkov, kde baví zhon a zhovor jarý?
Čo ducha morí?
Čo útrapy tvorí?
Čo hynie zlosťou?
Čo sily marí
samotnosťou?
Oj, darmo hľadáš, pozemšťan, nadarmo
pod šiatrom cudzím vlastného pokoja!
Svojho uži zbroja,
sám si buď staviskom aj sám stĺpom,
nech otrok sveta hynie v rabstve hlúpom:
V let ducha púšťaj, kvôli túžbe živej
nech sa voľno nesie
a biedne netrasie
nápadov mysle plašivej!
Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris), evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych a dramatických prác, publicista a prekladateľ, sa narodil 31. marca 1820 v Krupine a zomrel 20. apríla 1872 v Radvani nad Hronom. Pochádza z rodiny učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa. Od roku 1856 až do smrti pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom. Na tamojšom evanjelickom cintoríne je aj pochovaný.
Michal Červený: Príhody psíka Huga
Autora Miša Červeného netreba predstavovať najmä fanúšikom športu. Pracuje ako športový redaktor Denníka N a je autorom knihy o Matejovi Tóthovi s názvom Odchýlka. Vo vydavateľstve Ikar mu vyšla nedávno prvá detská kniha Príhody psíka Huga.
Hugo je malý, trochu biely a trochu strakatý výmyselník. Je jemne namyslený, poriadne tvrdohlavý a rád si robí čo chce. Niekedy svojho pána Šimona poriadne neposlúcha, hoci ho má veľmi rád. V knižke Príhody psíka Huga sa však deti dozvedia o jeho živote oveľa viac. Najmä o tom, ako veľa sa Hugo naučí o živote na dvore so svojimi psími kamarátmi. Knižka má aj veľmi pozitívne posolstvo, pretože po každej príhode sa Hugo stáva lepším a pomáha deťom naučiť sa niečo nové, vďaka čomu sa aj ony môžu stať lepšími deťmi.
Hugo má nového kamaráta:
Knižka o psíkovi Hugovi je čiastočne autobiografická. Autor mal v minulosti psíka Huga, rovnakej rasy ako je ten v knihe, a zažíval s ním rôzne dobrodružstvá. Práve tie ho inšpirovali k vytvoreniu príbehu, ktorý budú milovať deti aj dospelí. Knižku nádherne ilustroval Viliam Slaminka.
Ukážka z knihy
Hugo rád chodí na prechádzky, počas ktorých zažije veľa zábavy. Teraz si však všimol pri starom dobe malé nesmelé šteniatko. Malo zvesený chvostík, ani sa nechcelo hrať.
„Čo ti je, maličká, prečo si taká smutná?“ spýtal sa Hugo.
„Trápim sa. Myslíte, že by ste mi vedeli pomôcť?“ spýtala sa útla yorkšírka Lilly.
„A prečo sa trápiš?“ vyzvedal Hugo.
„Noooo…“ začala nesmelo Lilly. „… môj otecko je veľmi starý. Má boľavé labky, nevie sa už dobre hýbať. Celé dni smutne tíško narieka v pelešteku,“ povedala Lilly. Hugovi tiež prezradila, že Maxo, jej otecko, bol voľakedy veľmi aktívny. Hodiny sa vydržal veselo naháňať za loptičkou.
„Tak to sme rovnakí!“ potešil sa Hugo. „Ani ja sa neviem nabažiť hry s loptičkou,“ štekotal veselo.
Hugo s Lilly sa teda rýchlo vybrali za staručkým yorkšíromn Maxom. Zobrali aj obľúbenú Hugovu loptičku. Starého ududraného Maxa našli nehybne ležať zabaleného v hrubej teplej deke. Necítil sa dobre, ťažko odfukoval.
Súťaž
Do súťaže o knihy Tajomstvá (Ikar, 2020) a Príhody psíka Huga (Ikar, edícia Stonožka, 2020) sa môžete zapojiť do nedele 24. mája na Facebooku BBonline.sk. Vyžrebovanému výhercovi alebo výherkyni pošleme obidve knihy.
