Touto knižnou súťažou by sme radi potešili najmä deti. Veríme, že encyklopédia o zabudnutých remeslách a veselé príbehy Trpákovčanov ich zaujmú.

Gundrun Sulzenbacher: Zabudnuté remeslá a život na vidieku

Táto zaujímavá a bohato ilustrovaná kniha obsahuje množstvo poznatkov o tom, ako si ľudia kedysi sami vyrábali veci, ktoré si dnes kupujeme v obchode. Čitatelia a čitateľky sa v nej zoznámia s remeselníkmi aj s ich vidieckym životom v minulosti a zistia, ktoré remeslá zanikli a ktoré sa na Slovensku využívajú dodnes ako súčasť kultúrneho dedičstva, folklóru či umenia. Dozvedia sa, ako ukuť podkovu či podkuť koňa a čo všetko sa dialo v kováčskej dielni, ako vykrútiť na hrnčiarskom kruhu misku alebo pohár, ako sa farbili šaty, tkali koberce a látky, ako sa kedysi piekol chlieb a veľa ďalších zaujímavostí o remeslách.

Košikárstvo, tesárstvo, garbiarstvo, šitie krojov, mútenie masla či liečiteľstvo, to je len krátky výpočet zo šesťdesiatich remesiel opísaných v knihe, z ktorých mnohé sú dnes už zabudnuté.

Ukážka z knihy – Strihanie oviec

Ovca bola jedným z prvých a najnenáročnejších domácich zvierat. Človek ju choval ako dodávateľa vlny a mlieka. Asi 10 000 rokov pred naším letopočtom začali prví sedliaci na Blízkom východe s jej domestikáciou – tak sa nazýva proces skrotenia a šľachtenia. V Európe sa vlna spracúvala na krosnách až okolo roku 4000 pred naším letopočtom. Od týchto čias predstavovala, spolu s plátnom, látku na oblečenie pre jednoduchých ľudí. Ešte pred dvesto rokmi malo každé gazdovstvo vlastné ľanové pole a niekoľko oviec. Ich vlna sa strihala, česala, spriadala na priadzu, plietli sa z nej pančuchy, tkali sa z nej vlnené látky a valchovalo súkno. Z tejto pevnej látky sa vyrábali nohavice a sukne, plášte a klobúky, gamaše a papuče, ktoré často slúžili niekoľko desaťročí.

Do žrebovania o knihu Zabudnuté remeslá a život na vidieku (Slovart, 2017) zaradíme všetkých, ktorí do nedele 4. júna odošlú vyplnený formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Eliška Melková.

Jiří Žáček a Adolf Born: Mudrlanti z Trpákova

V Trpákove je všetko inak. Trpákovčania si síce so všetkým hravo poradia, všetko vyriešia – ale po svojom, akosi naopak. A ani by sme o tom nevedeli, keby sa nezachovala trpákovská kronika, kde sú na večné veky zaznamenané pamätné činy trpákovských obyvateľov. Učený pán učiteľ Kopýtko napríklad vymyslel kopu jedinečných vynálezov, ktoré neboli vymyslené nikde inde. Patrí k nim suchá voda, pasca na blchy, dvojnohá trojnožka a mnoho, mnoho iných…

Pamätihodné skutky staroslávnych Trpákovčanov v staroslávnej kronike tak zaujali básnika, spisovateľa JiříhoŽáčka a maliara Adolfa Borna, že ich pre čitateľov zvečnili v tejto knihe. Pravdaže predovšetkým preto, aby nás zabavili, ale aj preto, aby sme si „my múdri“ uvedomili, že nielen Trpákovčania, ale aj my neraz máme na rováši nejaké tie pochabosti a bláznovstvá, že ich príbehy sú tak trochu aj o nás, no a tak nám so svojimi výstrelkami budú hneď bližší.

Ukážka z knihy – Kobylie vajce

Na trpákovskom jarmoku sa dalo vidieť všeličo. Tak napríklad tatko Skočdopoľatam ubadal pruhovanú dyňu. Nič podobné dosiaľ nevidel, nuž sa spýtal trhovníka, čo to predáva.

„Vy myslíte toto kobylie vajce?“ uistil sa trhovník.

„Áno,“ prikývol Skočdopoľa. „To je naozaj vajce?“

„Pravdaže,“ uistil ho trhovník. „Čože? Vy ste ešte nevideli kobylie vajce?“

„Nevidel,“ rozpačito pripustil Skočdopoľa.

„Tak tu ho vidíte,“ poučil ho trhovník. „Kúpte si ho a vyseďte si žriebä. No pamätajte, že to vajce nesmiete nechať  vychladnúť! Musíte na ňom sedieť tri týždne nepretržite, inak vychladne a máte po špáse!“

Skočdopoľa sa tak tešil na vlastného koňa, že kobylie vajce kúpil, aj keď ho trhovník ošklbal o 50 zlatých. Zabalil dyňu do hune a hnal sa domov.

Chcete vedieť, ako tento príbeh pokračuje a ako napokon všetko dopadne? Zapojte sa do súťaže! Do žrebovania o knihu Mudrlanti z Trpákova (Slovart, 2017) zaradíme všetkých, ktorí do do nedele 4. júna odošlú vyplnený formulár.

Súťaž je ukončená. Výherkyňou sa stala Ingrid Malá.