Vo vydavateľstve SLOVART nedávno vyšiel tretí román jednej z najlepších po rusky píšucich autoriek súčasnosti Guzeľ Jachinovej. Príbeh knihy Transport do Samarkandu sa odohráva po ruskej občianskej vojne, počas počas jednej z najdramatickejších udalostí v dejinách, hladomoru na Povolží.

Všetko sa zlialo do jedného žiarivého výbuchu. Oči, obrvy, pery. Biela pokožka žiari blízko. Modré nebo žiari ďaleko. Lúče slnka na vlasoch ženy, každý žiari tisíckami iskier. Hojdajú sa zamatové závesy. Hojdajú sa steny. Hojdá sa vozeň, transport, svet. Len nespadnúť! Nie, nespadnem, ak sa budem pevne držať za to, čo je pri mne. Za zátylok, plecia, ruky…

Guzeľ Jachinová je najvýraznejšia debutantka v dejinách ruskej literatúry. Za román Zulejka otvára oči dostala niekoľko literárnych cien. Príbeh jej najnovšej knihy Transport do Samarkandu sa odohráva počas hladomoru na Povolží po ruskej občianskej vojne (1917 – 1922), keď náčelník transportu Dejev a komisárka Biela evakuujú v sanitárnom vlaku päťsto bezprizorných detí do Samarkandu. Ich cesta sa začína v Kazani, tiahne sa cez povolžské lesy, kazašskú step až k púšti Kyzylkum a turkménskym horám….

Ján Štrasser: Túto knihu musíte vydať

V rozhovore literárnej publicistky Lucie Lackovičovej s Jánom Štrasserom, ktorý knihu Transport do Samarkandu preložil do slovenčiny, sa dočítate, okrem iného, aj to, podľa čoho si vyberá tituly na prekladanie.

Preložili ste už množstvo významných literárnych diel. Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré prekladáte?

Sú prípady, keď dostanem ponuku z vydavateľstva, ako sa to udialo pri preklade Vladimíra Sorokina, od ktorého som preložil sedem kníh. Alebo mi niekto autora či titul odporučí, prípadne si nejaký titul vyhliadnem sám, preštudujem si ho a ak ma zaujme, ponúknem ho vydavateľstvu. Podobne to bolo aj v prípade knihy Transport do Samarkandu. O Guzeľ Jachinovej som sa dozvedel ešte pred inváziou, voči ktorej sa, mimochodom, veľmi striktne vyhranila už v jej samotnom začiatku, počas knižného veľtrhu Bibliotéka v ruskom oddelení. Ktosi mi tam odporučil jej knihu. Prečítal som si ju, prišiel som do Slovartu a povedal: „túto knihu musíte vydať“. Veľmi si vážim, že vo Vydavateľstve Slovart mojim odporúčaniam dôverujú, riaditeľom Jurajom Hegerom počnúc a redaktorkou Darinou Zaicovou nekončiac. Transport do Samarkandu je už druhým románom od tejto autorky, ktorý v Slovarte vyšiel.

A celkovo je tretím románom Guzeľ Jachinovej. Patrí podľa vás táto autorka k nastupujúcej generácii budúcej ruskej literárnej klasiky?

Na túto otázku nemôžem odpovedať, lebo to, čo sa stane klasikou, dnes nevieme. Je to však veľmi významná súčasná po rusky píšuca autorka. Pokiaľ by som si však do budúcnosti mal vybrať súčasného ruského autora alebo autorku na preklad, bolo by pre mňa dôležité poznať jeho alebo jej politický postoj. Pretože viem, koľko ruských autorov už v prvé dni vojny podpísalo súhlas s týmto krokom. Bolo to vyhlásenie vyše štyroch stovák ruských autorov k podpore ruskej agresie a z tohto zoznamu by som autora neprekladal.

Od Guzeľ Jachinovej ste preložili aj autorkin debut Zulejka otvára oči. A aj tam sa v príbehu vraciame do obdobia pohnutých dejín Sovietskeho zväzu. V románe Transport do Samarkandu sa Jachinová venuje téme súvisiacej s hladomorom na Povolží. Čo vo vás z tohto románu zarezonovalo najvýraznejšie?

Kniha ma zaujala tým, že autorka dokázala veľmi tragickú tému z ruských dejín poňať v žánri románu tak, že si na to našla vhodný sujetový spôsob. Celý román je o tom, ako z Povolžia vypravujú vlak s päťsto bezprízornými deťmi bez rodičov z akéhosi zberného domova do južných krajín Sovietskeho zväzu. Tam na nich čaká teplo, jedlo a majú tam väčšiu šancu prežiť. Cesta vlaku s dvoma hlavnými postavami – Dejevom, ktorý bol vedúcim transportu a komisárkou pre deti Bielou, je fabula celého románu. Tragédia sa nedeje v politickej alebo všeobecnej rovine, ale v rovine veľmi konkrétnych vecí, ktoré však nebudem prezrádzať. Podľa mňa je to vynikajúca kniha.

Ste básnik, textár, dramaturg, esejista a prekladateľ. Umeleckému prekladu sa venujete od roku 1966. Ako ste pristúpili k prekladu knihy Transport do Samarkandu? Bol v niečom špecifický?

Je to azda môj tridsiaty preklad súčasnej ruskej prózy. Každá kniha je v čomsi špecifická. Treba to odhaliť a podľa toho zvoliť vhodné výrazové prostriedky. Najzaujímavejším prekladateľským orieškom v tomto prípade bolo to, že spomínaných päťsto detí má päťsto prezývok. Guzeľ Jachinová ich vymyslela presne toľko a v závere knihy sú aj vypísané. Keď sme spolu komunikovali, padla reč aj na prezývky. Tak, ako to uviedla v oficiálnom prekladateľskom manuáli, ktorý zostavila pre zahraničných prekladateľov, povedala mi presne to, čo sa s týmito prezývkami v skutočnosti urobiť nedá. Mali sa v preklade prispôsobiť domácim pomerom. Samozrejme, nie je to možné, pretože tieto prezývky sú viazané na konkrétnu ruskú situáciu dvadsiatych rokov, na politické osobnosti ľudí a ani ak má niektoré z detí napríklad prezývku Sibírčan, nenazvem ho Tatranec. S prezývkami som sa teda počas prekladu tejto knihy hral dosť dlho, ale bavilo ma to, pretože ja som taký človek, ktorého baví hravosť v literatúre. Pohral som sa s každou jednou z piatich stoviek prezývok a snažil som sa zároveň každú uviesť do kontextu.

Komunikujete s Guzeľ Jachinovou? A prezradila vám čo-to o svojich nasledujúcich literárnych plánoch?

Počas prekladu sme spolu príležitostne komunikovali. Nedávno som jej poslal obálku slovenského vydania knihy, ktorej sa veľmi potešila. Spomínala, že už rok a pol pracuje na ďalšej knihe, ale zatiaľ to na vydanie nevyzerá. O čom bude, to sa nechám prekvapiť aj ja.

Ukážka z knihy

Svadobná epidémia zachváti transport rýchlo ako cholera. Bujný Gerska požiada o ruku Vieru Chladnú, aj keď je od nej o pol hlavy nižší a o pár rokov mladší. Viera má pričňu v treťom rade, tesne pod stropom a mladomanželia musia viesť rodinný život poležiačky, lebo na Vierinom mieste nemôžu sedieť pri sebe, ani sa dívať cez okno.Kamaráti budú Gerasku a Vieru púšťať na návštevu na spodné prične.

Mustafa Hladoš si vyvolí Krivú Salichu bez ohľadu na jej poloslepé ľavé oko. Mlčanlivý zajakavec Beduín zhovorčivú Muchu Luxemburgovú.

Jeroška Šupina sa ožení s Jasiou Dievčinkou, no nestane sa vzorným manželom, k svojej vyvolenej bude chodiť len zriedka. Jasia ho bude čakať každý deň, no sama za Jeroškom behať nebude, má svoju hrdosť.

Hamid Zavripapuľu požiada o ruku krásavicu Mananu Súdenú, no tá ho odmietne, a to dvakrát a pred očami celého vozňa. Hamid od žiaľu prebehne k inej, tiež peknej dievčine s prísnou prezývkou Tasia Niejecundra, no zväzok dlho nevydrží a o pár dní sa rozpadne…

Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Súťaž

Do súťaže o knihu Guzeľ Jachinovej Transport do Samarkandu (SLOVART, 2023) sa môžete zapojiť do piatka 12. mája 2023 (do polnoci) na Facebooku BBonline.sk. Knihu venujeme dvom vyžrebovaným výhercom alebo výherkyniam.