Stredoslovenské múzeum, v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pripravilo pre svojich návštevníkov ďalšie zaujímavé stretnutie s minulosťou. Uskutoční sa v stredu 23. augusta v Thurzovom dome a jeho témou bude modrotlač.

Modrotlač je zdobená textília, zhotovená technikou negatívnej tlače vzorov, farbená indigom za studena. Vo väzbe na remeselnú výrobu, teda hospodársku produkciu, je modrotlač prvkom kultúrneho dedičstva. V symbióze s rozvojom obchodu patrila k základným determinantom rozvoja etnických spoločenstiev počas viacerých storočí a pretrvala až dodnes. Na národnej úrovni bola modrotlač v roku 2015 zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a následne 28. novembra 2018 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

V rámci obľúbeného cyklu Stretnutia s minulosťou Stredoslovenské múzeum, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, pripravilo pre svojich návštevníkov prednášku venovanú práve modrotlači. Muzeologička a etnologička Zdena Krišková sa roky venuje prvkom kultúrneho dedičstva. Posledné roky svojho výskumu zasvätila modrotlači. Na modrotlač ako na prvok kultúrneho dedičstva sa detailne pozrie v stredu 23. augusta o 17.00 hod. v Thurzovom dome.

„Problematike modrotlače a jej etnologickému výskumu som venovala pozornosť dlhodobejšie, už počas pôsobenia v múzejnej praxi ale i neskôr v akademickom univerzitnom prostredí. Svoje výskumy som sústredila najmä na oblasť horného Spiša, konkrétne dielňu Elemíra Montška v Hranovnici pri Poprade, kde jej výroba ustala v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia,“ uviedla Zdena Krišková z Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

Špecifický spôsob farbenia látok na modro sa do Európy rozšíril z Holandska a Nemecka, kde indigo dovážali z Orientu, najmä v 17. storočí, po 30-ročnej vojne. Napriek globálnemu rozšíreniu si však každé etnikum uchovalo vlastné špecifiká vo výrobno-technologickom procese či ornamentike. Modrotlač patrí medzi najvýraznejšie prejavy tradičného výtvarného umenia. Nielen ornamentálnou rozmanitosťou ale aj výrobou modrotlačiarskych foriem, ktorú považujeme za samostatný druh ľudového umenia.

„Súčasnú produkciu modrotlače možno vnímať v dvoch polohách. V jednej ide o nadviazanie na tradičné techniky či vzory, napríklad pri výrobe tradičných ľudových odevov (krojov) pre folklórne súbory. Na druhej strane modrotlačiarska výroba v súčasnosti zaujala mnoho mladých umelcov, dizajnérov a výtvarníkov. Dnešní umelci sa snažia o znovuobjavenie a spopularizovanie modrotlače ako aj jej redizajnovanie do súčasnej podoby. V tejto inovácii možno hovoriť o živom, dnes umeleckom remesle,“ dopĺňa Zdena Krišková.

Ako špecifický produkt tradičnej remeselnej výroby je modrotlač úzko spätá s históriou a kultúrou nášho etnika nielen v jeho hmotných ale aj sociálnych a kultúrnych súvislostiach. Interetnické väzby dokumentuje aj myšlienka spoločnej nominácie technológie výroby modrotlače do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO (Slovensko, Česká  republika, Rakúsko, Maďarsko a Nemecko), kde bola v roku 2018 úspešne zapísaná.

Stretnutie s minulosťou venované modrotlači sa uskutoční v stredu 23. augusta 2023 o 17.00 h v Thurzovom dome na Námestí SNP v Banskejj Bystrici. 

September so šperkárkou

Septembrové Stretnutia s minulosťou  v Thurzovom dome (27. 9. o 17.00 h) budú patriť úspešnej šperkárke Kataríne Žiak, ktorá bude hovoriť o tom, ako vzniká šperk. Kolekciu šperkov tejto úspešnej slovenskej šperkárky môžete obdivovať na výstave Symbolika od 7. septembra do 29. októbra 2023 v Thurzovom dome.