Stredoslovenské múzeum aj v roku 2018 pokračuje v spoznávaní histórie a tradícií z regiónu v rámci cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite.

Už najbližší utorok 20. februára 2018 o 17-tej hodine návštevníkom Stredoslovenského múzea priblíži historik Peter Račko Banskú Bystricu v búrlivých rokoch 1848 – 1849 v súvislosti so snahami o celospoločenské  zmeny v Uhorsku – vtedajšom žalári národov.

1848-1849 v Banskej Bystrici

Vypuknutie revolúcie v Uhorsku v marci 1848 prebudilo veľké očakávanie a radosť aj medzi uvedomelými a národne cítiacimi slovenskými obyvateľmi Banskej Bystrice. Po zmene pomerov v spoločnosti túžil medzi inými aj národovec, ktorý stál na čele mesta – starosta Michal Rárus.

Vládnuce vrstvy sa všemožne snažili potlačiť národnobuditeľské myšlienky v spoločnosti, čo pre menšinové národy v Uhorsku znamenalo nárast útlaku a zhoršenie ich kultúrneho, spoločenského ale aj hospodárskeho postavenia. Tieto represálie mali dopad aj na Banskobystričanov, ktorí museli poskytovať ubytovanie a stravu vojenským posádkam prechádzajúcich mestom. Problémy so zásobovaním v meste spôsobili nárast cien základných potravín a mesto sa tak postupne zadĺžilo a v niekoľkých prípadoch sa vyskytli aj prípady rabovania ako dôsledok nedostatku tovaru, vymenúva problémy, ktoré v tých mesiacoch zamestnávali našich predkov, historik Peter Račko.

V časoch, kedy ľudia trpeli nedostatkom potravín a báli sa o svoje životy, nebol priestor a ani podmienky na kultúrny a spoločenský život. Zatvárali sa spolky, zábavné podniky a kasína. Pred príchodom maďarských povstalcov odišli z mesta stúpenci slovenského národného hnutia, medzi inými aj richtár Michal Rárus či evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Maďarské jednotky následne opustili mesto v strachu z blížiacich sa ruských vojsk, ktorých do krajiny povolal samotný panovník František Jozef I. Obyvatelia mesta utláčaní cudzími vojskami a k tomu trápení rozmáhajúcou sa epidémiou cholery, si vydýchli až po ich odchode.

Historik Stredoslovenského múzea Peter Račko priblíži poslucháčom prostredníctvom prednášky atmosféru meruôsmych rokov v Banskej Bystrici a  pripomenie tiež významné udalosti, ktoré sa v tom čase odohrali, okrem iného aj návštevu jednej z najvýraznejších osobností slovenského národného života – Ľudovíta Štúra.

Revolučné roky, ktoré sa zapísali aj do histórie mesta pod Urpínom, dodnes pripomínajú viaceré pamätné predmety, z ktorých mnohé sú súčasťou rozmanitého zbierkového fondu Stredoslovenského múzea (zo zbraní a munície napr. delové gule a šabľa župného hajdúcha ale aj pečiatka stotiny banskobystrickej národnej gardy či vtedajšie bankovky – tzv. košútovky).